Prišla nabrúsená ako fínska sekera, urobili im v pekárňach raziu v skrinkách, lebo sa tam kradlo vo veľkom. Ju nikdo neobvinil, ale samozrejme je taká vzťahovačná, že si to vzala na seba a tak to aj u mňa celé dopadlo. Nedoniesla mi ani čerstvé pečivo, ako to väčšinou robieva ( nakupuje mi ho v ich podnikovej predajni ) a ešte k tomu namiesto pozdravu len niečo zamrmlala a tak som vedel, že je zle.
Bol som prezieravo opatrný a nechcel som do nej šťuchať. Nebudem štekliť kobru bosou nohou, ako hovorí moja druhá kámoška Zuzana. Avšak Petra zjavne hľadala zámienku, aby si na niekom mohla vybiť zlosť. To ste mali vidieť. Najprv mi začala vyčítať, že nosím ľadvinku a že vraj je to také sedliacke. To som vôbec nepochopil. V ľadvinke totiž nosím najpotrebnejšie veci – doklady, peňaženku, kľúče, švajčiarsky nožík ( darček k narodeninám od pána Bátora ), žuvačky, atakďalej. Mám tie veci po ruke a nemusím sa báť, že o ne prídem. Je to veľmi praktická vec. Takže keď sa niekomu nepáči, tak ju nemusí nosiť, mne to však vyhovuje.
To ale nebolo nič. Potom zvrtla reč na politiku. Najhoršie, čo mohlo prísť. Ja som sa totiž ešte stále nerozhodol, koho idem voliť. Mali sme pár debát na túto tému, ale nikdy sme sa nepohádali. Až dnes. Jej rodičia volia odjakživa Mečiara a tlačia do toho aj ju. Ona je z toho vynervovaná, lebo to o nich všetci známi vedia ( sú to fanatickí mečiaristi ) a niektorí si z nej robia srandu. Petra s rodičmi ale aj tak vždy vypečie ( je pekárka, chi-chi ), lebo vždy volí politikov, ktorí sa jej páčia fyzicky. Mikloša, Katriňáka a im podobných fešákov. Tak sa veci majú. Nemá o nich vôbec prehľad, kto sú a čo robia. Keby to tak robil každý, tak by to tu vyzeralo ako v Ein Kessel Buntes. Ja som jej diplomaticky naznačil, že je to divné, voliť ľudí podľa výzoru, keď sa rozhoduje o osude krajiny. Chyba.
Ihneď po mne vyštartovala. Keby len po mne, ale najprv sa pustila do našich starkých, ktorí odjakživa volili KDH. Že sú to pánbíčkari, pokrytci, bocian je komédia, zakazujú homosexuálov a tak. Potom prišli na radu naši, ktorí v posledných voľbách volili Ruska. Obyčajný zlodej, šušloš, sezemák a decko na piesočku bez lopatky. Na záver sa obula do mňa. Že som pokritecký špekulant a nikomu nepoviem, čo volím, aby som si to s nikým nerozhádzal. A to ma vážne dohrialo. Lebo voľby sú pre mňa veľmi dôležité, aj keď mnohí tvrdia, že už je to všetko aj tak v prdeli. Pozorne však sledujem predvolebný vývin a prieskumy a vytváram si objektívny obraz. Nenechávam nič na náhodu.
Neštudoval som síce volebné programy, avšak sledoval som pozorne politickú situáciu počas posledných štyroch rokov. Takže som si na záver urobil takúto krátku analýzu, aby som sa rozodol správne, pomohli mi aj názory ľudí, ktorých si vážim:
Smer – nie. Fico je ľudový rozprávač, plná huba rečí, skutek - utek. ( starká. a má pravdu )
KDH – nie. Hrušovský nevie ani našu hymnu a cirkev má toho na rováši naozaj dosť. Aj keď Jána Pavla som rešpektoval.
HZDS – nie. Lebo vraždili a drancovali. ( starká. tiež súhlasím ). A novinári sa nebijú.
ANO – NIE. Nevedia robiť politiku. ( pán Bátor )
SMK – nie. Nerozumiem po maďarsky, aj keď Bugár je vcelku solídny chlap.
SNS – nie. Kvôli tankoch. A že sú plní nenávisti.
SF – nie. Sa mi zdajú byť takí Ficovci v sukniach.
KSS – nie a nie. Už nie.
Takže mi to vychádza, že asi skončím pri SDKÚ. Avšak určite nie pre Miklošovu peknú tvár, to som Peti jasne vysvetlil. Len mám taký pocit, že by to mohlo byť dobre nasmerované kvôli makroekonomike a investíciám. Vážne by to mohlo fungovať, keď ešte chvíľu vydržíme. Dzurinda neni žiadne terno, avšak sa domnievam, že to nemyslí tak zle. A kradne sa menej, ako za boxera. Alebo sa aspoň viac o tom hovorí, keď sa kradne.
Avšak ešte stále nie som stopro rozhodnutý. Neznamená to však, že som dáky politický prostitút, ako mi povedala Petra. To som ju už ale vykázal zo stánku, lebo mala penu na ústach. Kvôli blbej politike. Zajtra, keď vychladne, tak mi možno opäť donesie teplé pečivo a život pôjde zase ďalej.
PS: Voliť ale pôjdem, to je isté. Aby som o štyri roky nemal pocit, že som to aspoň neskúsil. Jeden hlas, hore-dolu. Nikdy neviete.
