DROGY

Človek od samého počiatku vekov túžil po raji. V konfrontácii so sebou samým, so svojimi prehrami a frustráciami, či v bezhraničnej túžbe po stále nových a nových pôžitkoch si v moderných časoch začal vytvárať raj založený na ilúziách. Ilúziách prirodzených, kedy ide o vedomé či podvedomé úsilie človeka prikrášliť si život alebo svoju vlastnú osobu pred sebou samým, sú to viac - menej nevinné ilúzie, a ilúziách materiálnych, zhmotnených v tabletkách, kvapkách alebo v bielom prášku. Keď sa človek vžíva a vžije do situácie narkomana, pripadá si ako mýtický Adam, pojedajúci ovocie zo zakázaného stromu Poznania. Máme ho azda preto odsudzovať? Veď už pred dvoma tisícročiami odzneli slová: Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom ... Ale prečo vlastne človek uteká pred sebou samým a ponára sa do ilúzií? Ide azda o ľahkomyseľný rozmar? Či o určitú formu údajnej túžby po sebazničení, o ktorej písal Nietzsche? Isté je, že homo sapiens je v zásade maximalista. Na jednej strane postavil Cheopsovu pyramídu, na strane druhej umelé ilúzie. Človek 20. a 21. storočia sa postupne odvracia od svojej vlastnej civilizácie a hľadá záchranu - vo viac alebo menej - vysnenom svete. Nuž, človek súčasnej doby, hrdo sa hlásiaci k svojej jedinečnosti, má predsa právo voľby - aj tej, ako naložiť so svojím zdravím a životom.