Trnava bola prvá. Ľudom sa výsledok páčil a v 90. rokoch nasledovala vlna podobných úprav v centrách prak ticky všetkých slovenských miest. V reakcii na to pribudli v mestách desiatky kaviarní s terasami.
Po dvadsiatich rokoch prešla pionierka peších zón nutnou rekonštrukciou.
Dá sa tu vidieť množstvo ľudí a rodín, fontána s odkazom na históriu kráľovského mesta, terasy s kaviarňami, fontánky s pitnou vodou, nad tým všetkým vlajky mesta.
Idylka nemusí trvať dlho. Trnava má síce najstaršiu pešiu zónu, no problém zmeny funkcie centier pre nástup nákupných centier sa jej dotkne medzi posledými.
Mesto čaká budúci rok otvorenie prvého skutočného shopping mallu City Arena s veľkými medzinárodnými nájomcami. Od pešej zóny bude pár krokov.
V súčasnosti si veľa prevádzok platí priestory práve na pešej zóne. Úlohou firmy, ktorá má na starosti obsadenie novej City Areny, je presvedčiť ich s ponukou na presťahovanie.
Na Hlavnej ulici majú napríklad pobočky snáď všetky banky - VÚB, Slovenská sporiteľňa, Tatra Banka, Unicredit Bank, Prima banka, Poštová banka… Sú tu aj telekomunikační operátori, a to v plnom počte.
Keď nákupné centrá donútili Orange, T-Mobile a O2 postupne stiahnuť pobočky z centra hlavného mesta, je možné, aby sa to nestalo v Trnave?
Pre nákupné centrá je navyše výnimočné dôležité mať týchto nájomcov pod strechou. Služby priťahujú návštevníkov aj bez reklamy.
Ak banka uvidí v City Arene jedného či dvoch konkurentov, okamžite tam bude chcieť byť tiež - duplom to funguje o operátorov, ktorí majú blízkosť prevádzok konkurencie dokonca ako podmienku.
Ak raz potom začnú banky rieišiť, načo majú v Trnave dve pobočky v Trnave kilometer od seba, zatvoria tú, ktorá bude mať horšiu návštevnosť.
Hlavnej ulici hrozí po odchode nájomcov prepad návštevnosti, zatváranie množstvo malých prevádzok a služieb miestnych živnostníkov, zhoršenie stavu historických budov.
Bratislava a Košice ukazujú, že vysávanie nájomocv z centier shopping mallmi sa dá ustáť. No situácia je tam trochu odlišná - v oboch mestách majú obyvatelia návyk chodiť sa baviť do centra. V Bratislave to navyše podporuje renesancia kaviarní a krčiem, podporená rastúcim turizmom.
No taká Nitra by mohla rozprávať, ako zle môže otvorenie nákupného centra vedľa centrálnej pešej zóny dopadnúť.
Nová situácia nezaskočí len centrum. Samostatne stojaca budova supermarketu Billa cez cestu od City Areny možno zostane opustená, keďže bude mať pobočku aj vnútri.
Nemá zmysel riešiť romantické predstavy, že nákupné centrá by nemali existovať.
Ale aby súčasný atraktívny vzhľad centra Trnavy nebol poslednými peknými mesiacmi, nebude stačiť robiť len podujatia.
Lepšie ako zostať zaskočený je pripraviť sa.
Možno je v Trnave toľko energie a odvahy, že sa podarí centrum transformovať na veľkú terasu a načiť ľudí tráviť tam čas. Pešia zóna môže byť atraktívna pre kancelárie mladých firiem. Pre bývanie. Okrem komerčných aktivít možno prázdne priestory podnietia občianske aktivity - ako sa to deje v Bratislave s Kontaktom, KC Dunaj alebo Starou tržnicou. Možno bude potrebné, aby sa spojili, alebo v prospech veci angažovali majitelia budov. Určite bude potrebné, aby žiadnym iniciatívam nebránilo mesto.
Veľmi by pomohlo, ak by spamätala aj miestna Jednota, ktorá obchodný dom v centre spravuje stratégiou kontrolovaného úpadku a postupného vybývania.
Každopádne, centrum Trnavy má potenciál byť jedinečným a príjemným miestom, ktoré má iné kvality ako nákupné centrum a vhodne ho doplní.
Bolo by úžasné, ak by Trnava bola vzorom aj po dvadsiatich rokoch od predstavenia peších zón - v ďalšej fáze ich transformácie.
Je to len na miestnych. City Arena otvára budúci rok.
Autor sa narodil v Trnave.
