Východ Slovenského krasu ma veľmi rýchlo uchvátil. Na Jasovskej planine som si prešiel všetky možné trasy a ďalšie sú v pláne. Obec Háj je pre mňa najkrajším turistickým východiskom na Slovensku. Rád odtiaľ vyrážam k vodopádom, k Miglincu alebo Turnianskemu hradu. Hačava mi stále unikala.
Kamarátka Eva mi ozvamuje, že ešte čaká na Laca a Jerguša, takže idem nadpred. Ako prechádzam Hájskou dolinou, môj zrak pútajú vysoké skaly po oboch stranách doliny. Tu je Slaninova jaskyňa, tam Jaskyňa za Čertovým mostom a niekde tamto stará hradná cesta. Konečne vôjdem do Hačavy a som rád, že nachádzam malé miesto na parkovanie. Počasie sa už zjarieva, takže žiadny ľad na ceste. Aj okolo dediny už snehu výrazne ubudlo. Kamaráti ešte sú na ceste, tak okolo kaplnky, ej tá je pekná, vybehnem na kraj lesa odloviť kešku. Potom späť k autu, lebo na druhej strane vidím vyhliadku Za skalkou. Štverám sa k nej, len je to trasa dosť naokolo. Medzitým kamaráti dorazia ku kostolu, tak ich mobilom navigujem, aby vyštartovali na cyklotrasu. Na vyhliadke sa mi dlho nedarí nájsť kešku, tak sa pri logovaní posťažujem a idem kamarátom naproti. Oni ma však predbehli, tak im poskytujem moje GPS súradnice, aby sme sa stretli. A o chviľu už ich dobieham.
Sme na planine a najhoršie stúpanie mám už za sebou. Je tu však veľa náletových drevín. Mnoho liesok a iných opadaných listnatých stromov. Až keď sa blížime k vrchu Ploštiná, ukazuje sa typická planina. Síce nie sú tu čisto solitéry, ale brezy v skupinách sú nádherné. Podľa doporučenia vyjdeme na dve vyhliadky pri vrchole. Konečne pauza na desiatu, keškovanie a fotenie horizontu. Eva v diaľke rozpoznáva Chvost, Osadník a Skorušinú. Hneď vedľa je druhá vyhliadka, kde absolvujeme len povinné fotenie. Lúčnatý ráz krajiny pokračuje aj k rázcestníku Bez vody.
Teraz musíme dávať pozor kvôli nášmu prieskumu. Eva si ide obzrieť rázcestník pre svoju Vrchársku korunu. Potom ich už vediem odbočkou k Hačavskej jaskyni. Tá sa nachádza na kraji lúky pod lesom. Dvaja obzeráme vchod a cencúle na zemi. Zvyšok partie stojí pár metrov vedľa, akoby ich jaskyňa nezaujímala. Otočím sa a pochopil som. Laco a Jerguš čumia na stádo laní. Nádhera, to som ešte nevidel. Nefúka od nás, tak sledujeme a fotíme aj my stádo, ktoré pomaly odchádza.
Ďalšou zaujímavosťou na trase, ktorú si jasne všímame, sú gréckokatolícke kríže na planine aj v obci. Sú vyrobené ako cez kopirák, len s farebnými obmenami. Na nich je uvedené INCI, čo je v cyrilike ekvivalent latinského INRI. Ako klesáme do dediny, pred nami sa týči to najvyššie v okolí - Jelení vrch. Bol som na ňom nedávno a ešte plánujem jednu návštevu.
Vchádzame do dediny a idem si vychutnať KPČ (kulturno-poznávacia činnosť). Veľká budova je bývalá škola. Na nej je uvedená tabuľa s prvou písomnou zmienkou o obci - rok 1345 a zoznam obetí 2. svetovej vojny. Nižšie je úrad a ešte nižšie medzi domkami prejdem ponad obec. Trochu vybehnem do svahu, aby som kamarátov nabudil. Chcem im totiž ukázať jaskyňu Krulova baňa. Jaskyňa je označená a ohradená. Drevený plot je už trochu vratký. Keby som sa rozbehol, tak by som padal 17 metrov aj doskami na chrbte. A to je okolo obce zatiaľ všetko. Dve jaskyne, lúky, pasienky, vyhliadky a zarastajúca planina. Túto nádheru zakončíme, keď zídeme z Hačavy až takmer k Háju. Tam zaparkujeme a obzrieme si tri vodopády. Jeden je pre mňa novinkou. Aj turisti, ktorých tu vidíme, sú pre mňa novinkou :-).
Najbližšie ideme k Ladislavovej vyvieračke a k vyhliadke nad Hrhovom. Nebudú to túry klasické. Okoreníme ich návštevmi priľahkých obcí a zaujímavosťami na trasách. Ani Hačava nepovedala svoje posledné slovo. Nakoniec stačí 35 minút v aute a Slovenský kras sa mení na paneláky v Košiciach. Čaká ma výmena fotiek, písanie pozvánok na tento výlet nakoniec aj tento blog :-).
