Po zlej predpovedi počasia vyrážame len traja autom z Košíc. Východisková obec je Rejdová, známa skôr v zime. Cesta na Rožňavu trvá cca 1:30 hod, takže dá sa. Za Rožňavou sa poriadne vyprší a to je všetko. Zvyšok dňa bude len pekne.
Z mapy nevidím dobre miesto na parkovanie. Ale našli sme jedno pro pošte. Ešte by sa dalo zaparkovať pri kostole, ale dobre. Hneď stúpame hore obcou. Za poslednou chalúpkou prechádzame na lúku. Cesta potom vchádza do lesa. Ideme po žltej, takže akože skratkou. Cesta je široká a pevná. Nejaké SUV by vyšlo až do sedla. Prevýšenie mierne a polom dobre vyčistený. Dá sa ísť aj skratkami ale tie sú strmé a zarastené trávou.
Sedlo má zvláštny názov Olchová jama. Z neho prechádzame na hrebeň a zelenú značku. Konečne sa otvárajú výhľadu na okolité vrchy. Svahy Stolických vrchov sú riadne strmé a vyholené. Zreteľne na nich vidíme turistické cesty. Miesto bývalých stromov tam rastie hlavne jarabina. Keď už musíme odbočiť k vrcholu, tak cesta je zarúbaná. Musíme zvoliť veľký obchvat a potom sa vrátiť na zelenú. Ďalšia cesta je už úzka. Polom tu nie je dobre odstránený a cestičku si musíme hľadať medzi čučoriedkami a malinami. Niektoré stromy podliezame a niektoré prekračujeme. A trvá to skoro 2 km. Teplota nie je až vysoká. Cez 20 ˚C a mierný, hriešny vetrík.
Až pred vrcholom prichádzame na veľkú lúku. Sú tu nejaké výhľady smerom na Kráľovohoľské Tatry. Vrchol Stolica je hneď za lúkou. Je posiatý smrekami, takže skoro žiadne výhľady. Je tu pekný rázcestník s troma značkami a dva drevené kríže. Končí tu známa Rudná magistrála. V jednej železnej skrinke je hranatý zošit a v druhej zošit stočený do válca. Po povinnom fotení sa ešte potrápim s hľadaním kešky a ideme dole.
Do Rejdovej sa budeme vraciať okruhom. Najprv strmo klesáme po modrej do Slanského sedla. Po značke však nepokračujeme. Musíme by sme nastúpať a táto trasa po hrebení do Rejdovej je riadne dlhá. Radšej opäť prudko klesáme k riečke Slaná. Dobre sa osviežime keď k nej dorazíme.
Začína nám spevnená cesta okolo riečky. Vedie trošku naokolo, lebo sme sa nevybrali vhodnou skratkou. Z tejto cesty prechádzame už na asfaltku. Tá je riadne dlhá, lebo vedie asi 6 kilometrov až do obce. Postupne klesáme dolinou rieky Slaná a obzeráme strmé kopce okolo nás. Les sa postupne mení a pribúdajú listnaté stromy. Keď les konečne opustíme, cestu lemujú lúky. My však ideme cez stromoradie, takže slnko nás veľmi nepáli. Skôr asfalt tlačí.
Keď vchádzame do obce, pripájame sa na pôvodnú žltú značku. Hľadáme prvú pomoc, avšak zisťujeme, že espresso je už zrušené. Ďalší podnik na námestí otvárajú až o 17:00. Ideme teda domov a cestou hľadáme nejakú reštauráciu. Jednu nakoniec nachádzame na okraji Rožňavy. Je to bývalá pizzeria, teraz už reštaurácia. Po obedovečere ešte rozveziem kamošky domov a idem pozrieť futbal v telke :-).
Výstup na Stolicu vyžadoval prevýšenie skoro 1000 m a 25 km poctivej chôdze. Po žltej značke je však výstup príjemný. Zamrzel ťažší polom po hrebení smerom k vrcholu, ale zažil som aj horší. Mám rád okruhy, ale žiadny okruh tu nie je ideálny. Buď klesanie z vrcholu po značke ako náročnejšia trasa alebo okolo riečky Slaná pár kilometrov po asfaltke. Treba dávať pozor aj na prudký zostup z vrcholu. Na ceste je veľa kameňov a úlomkou dreva. Škoda, že obec Rejdová na turistiku až tak pripravená nebola.
