Z Košíc ideme do Rožňavy autom. Je nás deväť turistov a vyšlo to na tri auta. Okrem výstupu na Sorožku je to veľmi pohodlná cesta. Po príchode na autobusovú stanice presadáme na kyvadlovú dopravu do Čučmy. V cene máme diplom, odznak a dopravu. Z Čučmy nás čaká výstup cca 7 km dlhý s prevýšením takmer 900 metrov na vrchol Skalisko. Hneď vchádzame do lesa a stúpame po ZTZ. Je riadny odmäk a snehu je minimum. Len na ceste je trochu ľadu.
Nechce sa mi veriť, že na vrchole hlásili okolo nuly a malý vietor. Šmýka sa mi aj s palicami, tak si skúsim nasadiť nové mačky, ktoré mám už dlhšie, ale zatiaľ som ich nevyťahoval. Šliape sa v nich úžasne. Snažím sa šetriť a ísť pomalšie s našim tímom. Zatiaľ sa mi to darí. Stúpanie je to celkom slušné pekným bukovým lesom. Postupne sa objavuje sneh a les sa mení na smrekový. Pribúda turistov a na vyšliapanom úzkom chodníku sa zle predbehujú. Nakoniec sa aj tak dostávam dopredu a to už začína záverečné strmé stúpanie. V závere sa les otvára do krajiny so skalnatým vrcholom – Skaliskom. Naň sa mi podarí vyjsť v mačkách zľahka.
Výhľad nemáme, je pekná hmla. Počasie je fakt príjemne podľa predpovedi.
Na moju skupinu musím nejaký čas počkať. Presúvame sa pod Skalisko k rázcestníku. Mal by sa tak konať príhovor. Buď sa nekonal alebo sme ho nepočuli. Ale nalieva sa šampanské, čo si nešoféri dávajú. Ako stojíme hore, tak je mi už zima. Ideme teda na chatu Volovec, ale druhou cestou. Je to len pätnásť minút prudkým klesaním. Na chate je celý zástup turistov. Čakajú na zápis do knihy účastníkov. Mňa teší, že tu dostávam pečiatku do záznamníku Cestu hrdinov SNP. Bohužiaľ záznamník Najvyšších vrcholov Slovenských pohorí zostal doma.
Dole sa mi klesá výborne. Tí čo nemajú mačky sa kĺžu v snehu. Je viacero turistov, ktorí mačky ani palice nemajú. Nepovažujem to za bezpečné či pohodlné. V nižších polohách sa sneh stráca úplne. Mačky musím zavesiť na batoh. Pokračuje len cesta s blatom. Len dole je opäť trochu ľadu. Vraciame sa totiž po pôvodnej ceste. Prichádzame na kraj dediny a zostáva už len kilometer do kultúrneho domu. Tam dostávame čaj alebo kávu a kapustnicu, ktorá chutí skoro ako domáca. Nakoniec nás autobus odváža do Rožňavy, kto máme svoje autá.
Cestou do Košíc sa zastavujeme pri Hrhovskom vodopáde. Ten sa nachádza na hornom okraji dediny Hrhov. Je to taká americká turista. Po vystúpení z auta sme hneď pri vodopáde. Po fotení sa vraciame domov.
