Sninský kameň je piaty najvyšší vrchol Vihorlatských vrchov. Najkratšia cesta naň vedie zo Zemplínskych Hámrov. Preto naša zimná trasa povedie odtiaľ. Zemplínske Hámre je obec, kde sa pôvodne ťažilo železo a zlato. V okolí je náučný chodník a niekoľko cyklistických trás. Z obce sa dajú navštíviť Vihorlatské vrchy s chránenou krajinnou oblasťou. Najvyšším vrcholom je vyhasnutá sopka Vihorlat. Okrem nášho cieľa Sninský kameň sa neďaleko nachádza najväčšie jazero Morské oko.
Z Košíc nám stačí vyraziť ráno o 8:00. Čaká nás cca 100 km autom do Zemplínskych Hámrov. Ráno vyzdvihujem na stanici Janku, ktorá prišla až z Prešova. Ideme hore na Lingov, kde čaká Alenka. Dokopy máme dve autá, sme traja ľudia a dva psi. V rámci efektivity sa naskladáme do jedného auta a moje odstavíme. Počas rámci cesty sa nám nezdá, ako nás naviguje GPS, takže použijeme klasickú mapu. Nepotrebujeme ísť skratkami po horších cestách. Počasie je akosi striedavé. Ale späť ani o krok.
V Zemplínskych Hámrov zastavíme na konci obce pri turistickom centre. Majú pekné suveníry, ale to by sme museli prísť v lete keď majú otvorené. Pred nami už vyrážajú na cestu nejakí turisti, takže nie sme jediní nadšenci v tomto počasí. Striedavo prší a sneží podľa toho ako sa teplota točí okolo nuly. Váham, či nikto nebude počasie neskôr ľutovať. Ale turistky a psi sú už nastúpení a ja vyrážam za nimi ako posledný. Väčšia časť cesty na Sninsky kameň ide po ČTZ. Musíme prejsť potok tam a späť zatiaľ čo ideme krajom lesa. Je tu odmäk a veľa vody. Potom je už chodník stabilný a postupne stúpame zasneženým bukovým lesom. Dobre, že mám turistické palice kvôli rovnováhe. Alenka nahadzuje dobré tempo. Ja mám svalovku po včerajších tréningov a pomaly sa adaptujem na ostrý vzduch. Občas musíme prekročiť nejaký potok a občas sa zaborím do snehu. Ale chodník je pomerne vychodený od predošlých turistov. Aj keď sneží, predošlé stopy sú viditeľné.
Po hodine sa dostávame na sedlo Tri Tably. Po MTZ na Morské Oko je to len pol hodina. My však pokračujeme ďalej na vrchol, kde je to približne rovnako ďaleko. Svah je už strmší, ale ideme šikmo po úbočí. Zákonite sa dostávame k rázcestníku Sninský kameň. Alenka sa teší, že prišla ako prvá. Pozabudol som na to, že niekto je súťaživý. Stále sa súťaží, vraví. Mám rád také typy ľudí. Fotím sa tu ako dôkaz výstupu na vrchol. Nad rázcestníkom sa týči Malý Sninský kameň. Úplne hore sa dostaneme po troch schodiskách. Idem radšej opatrne. Kočky sa neplánujú hore dlho zdržať, ale ja ich aj tak odchytím, aby sme sa vyfotili každý s každým. Za nami je však len hmla. Žiadne výhľady sa dnes nekonajú. Zídeme dolu a presúvame sa na Veľký Sninský kameň. Na výstup tu stačia len jedny schody. Hore je to už porastené stromkami a opäť žiadny výhľad. Ideme dole kde si nachádzame kľudné miesto pre náš obed.
Cesta späť povedie okruhom po ZTZ. Obchádzame teda Veľký Sninský kameň a prudko klesáme. Cesta je miestami pre mňa adrenalínová, ale mám turistické palice na každé použitie. Na exponovanom úseku sa na mňa Janka díva, či to zvládnem. S dodanou odvahou úsek prekonám. Potom sa už nám klesá lepšie. Stretávame trochu turistov smerujúcich nahor. Jeden je v tričku. Nemusí sa potiť ako my. Pomaly sa dostávam do tempa a celkom dobre sa mi kĺže v jemnom snehu. Nad obcou začína náučný chodník, ktorý čiastočne prechádzame. Celkom dole sa sneh mení na poprašok a sneženie na dážď. V závere ideme po spevnenej ceste plnej kaluží. Topánky mám už úplne premočené. S Alenkou už nesúťažím. Dobehnúť k autu nie je žiadne kúzlo.
Ani som nečakal, že budeme tak rýchli. Prajem si zastaviť sa v obci a dať si niečo teplé v penzióne. Ale ešte ho neotvorili a vo dverách nám oznamujú, že jedlo je len pre objednané skupiny. Vedľa je kostol a múzeum priemyselnej výroby. Kultúrna činnosť sa však dnes nekoná. Domov sa dostávame ešte za vidna. Každý sa teší na svoju vaňu :-).
