S priateľkou sme sa vybrali na prieskumnú túru na Šľuchtu, čo je vrchol, ktorý sa týči nad Ružínom. Parkujeme za Jaklovcami v chatovej osade pri Ružíne. V týchto miestach som vyrastal, chodil s rodičmi na huby a ryby, takže sa tu trochu vyznám. Pokračujeme samozrejme peši po spevnenej ceste a míňame ďalšie chaty. Príliš nestúpame a prechádzame okolo posledných chát. Je síce jar, ale na niektorých miestach na chodníku sú ešte kopy opadaného lístia. Z chodníka sa dá zísť hneď k Ružínu a pozorovať takmer pokojnú hladinu priehrady. Cesta sa postupne mení na široký lesný chodník, ktorý nakoniec končí.
Musíme začať stúpať svahom v prevažne bukovom lese. Postupne sa objavujú skalné útvary. Občas nejaké popadané stromy a chodník je úzky, takže dávame pozor. Prichádzame na prvú vyhliadku, z ktorej obdivujeme Ružín s malý ostrovom.
Teraz máme možnosť pokračovať po chodníku po vrstevnici smerom na Košickú Belú. My však vystúpame ešte vyššie, aby sme sa stočili k Šľuchte. Míňame útulňu a keďže chodník sa stráca, voľne prechádzame lesom na miestnu značku, ktorá už nie je dlhodobo udržiavaná. Možno sa postaráme o jej obnovu. Celkom nás to zaujíma. Tu už križujeme niekoľko zvážnic. Vedľa cesty je starý vagón s altánkom. Tu si vychutnáme čerstvo uvarenú kávu.
Zakrátko sa dostávame na veľkú križovatku. Tam sa treba vydať vpravo hore. Ideme širokým chodníkom až k miestu, kde je vyznačený výstup priamo na vrchol. Už len niekoľko sto metrov, ale prevýšenie je asi 200 metrov. Stúpame strmo a sledujeme miestnu značku. Značka je však vyznačená len opačným smerom a preto sa občas dívame dozadu. Pamätám si však, kde máme smerovať.
Keď sme na hrebeni, je to už pohode. Neďaleko je vrchol a vedľa neho je pekná vyhliadka s výhľadom až na Vysoké Tatry. Zatiaľ je to druhá dnešná vyhliadka, tak nás ešte baví sa fotiť. Následuje krátky návrat na vrchol, kde sa pri trianguláku skúšame fotiť každý s každým a každý v nejakej póze. Však je to hlavný bod dnešného programu.
Pozerám sa na stromy na vrchole a premyšľam, ktorý rastie najvyššie. Jeden buk na to vyzerá, ale je vyvrátený a asi suchý. Ale sú tu ešte ďalšie dva, ktoré vyrastajú najvyššie z vrcholu. Majú takéto prvenstvo a ani o tom netušia. Mne sa niekedy nechce z vrcholu vrátiť dole. Je to pre mňa magické miesto. A stromy o tom ani netušia. Ak by som nebol turistom, chcel by som byť stromom rastúcim na vrchole.
Od najvyššieho miesta pokračuje miestna značka po svahu pod hrebeňom. Vidíme druhý vrchol na hrebeni, ale už sa nám k nemu nechce ísť. Mierne klesáme a zakrátko stretávame miestnych turistov. Podiskutujeme o obnove značky ďalej mierne klesáme po chodníku. Po niekoľkých sto metrov prichádzame k ďalšej vyhliadke. V tejto oblasti je niekoľko vyhliadok s názvami Kolovrat, Lada, Dživa a Veles. Kto vie, na ktorej sme teraz. Pred sebou vidíme meandre Ružína, chatovú osadu Kozinec, dedinu Rolova huta, Bujanovský vrch a ďalšie vrcholy. Nádhera.
Následuje ešte niekoľko vyhliadok, až strácame prehľad a aj fotenia je pomenej. V lese je bežné vidieť rôzne skalné masívy aj bez vyhliadok. Náučný chodník pokračuje ďalej až k Jaklovciam. Ale kedže sme asi 1 km nad zaparkovaným autom, tak sa nám zdá pohodlnejšie zísť rovno k nemu. Kopec klesá veľmi strmo. Kedysi som rád skĺzaval po tomto svahu. V mojom veku som už opatrnejší. Jednotlivé časti lesa sme nazývali podľa počtu ciest od základnej. Teraz môžeme byť vo štvrtom lese, čiže nad štvrtou cestou. S pomocou mapy klesáme niekoľkými lesmi od vyšších bukových až po prvý zmiešaný.
V cieli som pochopil, prečo sme si trasu z vrchola skrátili. V cieli nás čakajú špekačky, bôčik a cibuľa a toto všetko si spolu opečieme. A ďakujem dámam za koláčik.
