http://www.youtube.com/watch?v=62L7VxMDg68
Dôvod, pre ktorý Markopolosovo manické ťaženie proti podvodom na Ulici steny a proti konšpiráciám na ich zahalenie spomínam práve dnes, sa volá Rosa Parksová. Presne pred päťdesiatimi šiestimi rokmi, 1.12. 1955, sa rozhodla, že sa v autobuse odvezie s dôstojnosťou, ktorá jej ako ľudskej bytosti patrí - nie na mieste vyhradenom pre černochov, ale pekne spolu s bielymi. Keď ju biely pasažier požiadal, aby mu vyhradené miesto uvoľnila, odmietla to a bola zatknutá, neskôr aj odsúdená na peňažnú pokutu. Tento jej akt občianskej neposlušnosti viedol k obrovským protestom proti rasovej segregácii predovšetkým na juhu Spojených štátov; azda najznámejším je bojkot autobusovej dopravy v Montgomery, ktorého sa zúčastnil aj Martin Luther King. Na konci úsilia, ktorého bola Rosa Parksová ikonickou postavou, je séria federálnych zákonov o ľudských právach (a stoviek súdnych sporov o ich výklad), ktoré dali tejto etape amerických dejín pomenovanie "Skvelá spoločnosť".
Ako spolu Markopolos a Parksová súvisia? Kmeňový redaktor New Yorker-a David Denby uvádza recenziu filmu Chasing Madoff týmito slovami: "Priatelia právnici mi hovoria, že žalobcovia, ktorí prichádzajú s testovacími prípadmi, so žalobami, v dôsledku ktorých sa musia meniť zákony - napríklad sa zrušia diskriminačné zákony - sú často morózni, posadnutí ľudia ... čo platí aj o whistle-blowers (v tejto chvíli pre mňa nepreložiteľné inak, ako "interní oznamovatelia"), ktorí sa snažia, občas bez úspechu, upozorniť svet na podvodné konanie obrovského rozsahu."
Archetyp ne(v)hodného posla tvorí jednu z výstuží našej kultúrno-historickej pamäte, a vy si určite budete vedieť spomenúť na viac príkladov, než ja, ktorý sa tu obmedzím na koktavého Mojžiša, negramotných galilejských rybárov, Erin Brockovichovú či Golluma.
http://www.youtube.com/watch?v=vrlTeoFcf-Q&feature=related
Proroci bývali považovaní za bláznov, biele vrany, ktoré sa púšťali do vopred prehratého boja s mocou, za otravnú háveď a hobiti za kuriozitu, ktorá môže beh sveta akurát tak pozorovať, nie meniť.
Takže teraz to moje banálne posolstvo ku Dňu Rosy Parksovej: fakt, že niečo hovorí človek, za ktorého by ste nedali päť korún, neznamená, že nemá pravdu a že ju jedného dňa nevybojuje aj pre nás ostatných. Osoby a obsadenie do dnešných reálií kdekoľvek na svete už si najlepšie doplníte sami.
