Robert Langdon v románe Anjeli a Démoni od Dana Browna odpovedá na otázku pápežovho komorníka a súčasne jeho zástupcu, či verí v Boha, slovami: "Viera je dar, ktorý mi nebol daný."
Tieto slová vo mne zanechali mnoho pocitov. Myšlienok na to či je to čo povedal skutočne pravda.
Som človek, ktorý sa opiera o fakty a uznávam veci, ktoré majú isté vedecké podloženie. Teda patrím k skupine ľudí, ktorým rovnako ako hrdinovi z románu, tento dar nebol daný.
Hovorí sa, že ľudia, ktorí žijú život spoločne s vierou sú lepšími ľuďmi, mali by byť priateľskejší, nekonfliktnejší, tolerantnejší a hlavne nápomocní. História cirkvi ako takej hovorí niečo iné.
Či už nahliadneme do nedávnej minulosti, ktorú výrazne ovplyvnili obvinenia zo zneužívania maloletých, prevažne chlapcov, alebo sa pozrieme ďalej do obdobia krvavých križiackych výprav, či vojen v mene jediného Boha, musí byť každému jasné, že nie vždy sa všetko spojené s cirkvou viedlo v láskavom duchu. Teda tak ako to káže ich učenie v samotných počiatkoch.
Každé združenie osôb s rovnakým cieľom, či už sa jedná o trestne založenú organizovanú skupinu, alebo spoločenstvo firiem poskytujúcich rovnaké služby, sa snaží o zvyšovanie ziskov a osobnostný alebo spoločenský rast. Cirkev je vlastne niečo ako firma, ktorej hlavným cieľom je tiež rast a prosperovanie. Je tým pádom dosť možné, že udržať v chode tak rozsiahlu organizáciu akou je cirkev môže byť pomerne nákladné.
Kupovanie odpustkov je skutočne dobrá zásterka na ´záslužný´ príjem financií každej z inštitúcií. Ale to je len špička ľadovca. Miliardové dotácie spoločne s majetkami nadobudnutými počas dvoch tisícročí a pokladmi ukrytými vo Vatikáne zaručujú dnešnej cirkvi skutočnú stabilitu vo finančnej oblasti. To by ale dôležité nemalo byť. Im ide predsa o viac. O život v raji, v zasľúbenej zemi kde je každý šťastný. Ale dostať sa na také miesto predsa musí tiež niečo stáť. Najlepšie miesta na pláži tiež nie sú vždy voľné a pre všetkých.
Všetko sa prispôsobuje dobe. Tohto hesla sa držala aj cirkev a základný kameň celej svojej spoločnosti sa rozhodla upraviť a prispôsobovať aktuálnej situácii. Zmeny a úpravy Biblie nie sú dnes žiadnym tajomstvom. Vlastne keď sa to tak vezme, môžme byť radi že ju máme, keďže na Nicejskom koncile v roku 325 sa ju cisárovi Konštantínovi podarilo skoro vymazať zo svete pomocou ohňa. Nespočetné množstvo listín, spisov, evanjelií a informácií bolo jeho rozhodnutím vydané na milosť. Povinnosťou každého bolo literatúru spred obdobia Nicejského koncilu zlikvidovať, porušenie tohto nariadenia a držanie listín sa trestalo smrťou. Hovorí sa, že cisár Konštantín narobil kresťanstvu viacej škody než samotný Nero.
V prípade jednoznačnosti odkazu, ktorý mal zanechať Ježiš svojim nasledovníkom, mi jednoznačne nepríde rozumné a vierohodné upravovať si Písmo podľa vlastných potrieb, poprípade pálenie kníh a dokumentov nevhodných pre reformu celej cirkvi.
Je to celé na zamyslenie, či sa človek odváži skutočne veriť. Odvaha na to zakrývať oči pred pochybami a ignorovať dôkazy a nezrovnalosti v celom tom systéme musí byť skutočne obrovská.
Bohužiaľ mne sa to nepodarí, aj keď by možno stálo za to veriť niečomu.
