V prípade sobotného, tak dlho očakávaného, futbalového večera sa žiaľ nedá hovoriť o futbalovej harmónií, či aspoň o splnení kvalitatívnych požiadaviek nedočkavých fanúšikov.
Dlho očakávaná futbalová lahôdka mala naneštastie trvanie niekoľkých desiatok sekúnd, kedy, navzdory potrebnej kontrole hlavného rozhodcu pomocou systému VAR a následne aj jej potvrdenia, nastrelený pokus Liverpoolskeho útočníka Maneho skončil na záložníkovej ruke Tottenhamu. Sissoko sa ešte dlho nebude vedieť spamätať zo skutočnosti, že jeden jediný moment už zo začiatku zápasu rozhodol v podstate o celom priebehu hry. Futbalový Olymp sa v tom momente začal Sissokovi a jeho spoluhráčom nečakane rýchlo vzďaľovať.
Po jednoznačnom potvrdení ponúknutej možnosti na zmenu stavu od hviezdy Liverpoolu Mohameda Salaha sa zrejme následkom šoku dostala hra do veľmi ťažko komentovaného stavu. Množstvo nepresných passov, hra akoby bez rozumu a bez emócií striedala nápadné naťahovanie hry zo strany Liverpoolu, čo sa im nakoniec aj vyplatilo, pretože to bola správne zvolená stratégia. Niekoľko zúfalých pokusov so strany Tottenhamu nespôsobilo očakávaný rozruh a tak sa čim ďalej častejšie štadión dostával do akejsi hladiny alfa a diváci či celková atmosféra na štadióne dávala celému svetu najavo, že takto si finále Ligy majstrov nikto z prítomných divákov nepredstavoval. A pri pomyslení na cenu lístkov na podujatia takéhoto typu to každého zučastneného zamrzelo ešte viac.
Protestný beh cez ihrisko v 18.tej minúte bol len malým spestrením hry, no keďže to dlhé trvanie nemalo, a narušiteľka bola za asistencie Securitas veľmi rýchlo spacifikovaná, pokračovalo sa ďalej.
Nasledujúcich 20 minút sa vlieklo v podobe ofsajdov striedajúcich rohové kopy Liverpoolu. 38. minúta sa mohla Tottenhamu stať osudnou avšak Hugo Lloris vytiahol nádherný zákrok proti pokusu Andrewa Robertsona a tak celá situácia skončila opäť len ďalším rohovým pokusom Liverpoolu.
Do prvej prestávky, na ktorú sa už každý tešil, sa nič vážne nestalo, preto po 45.tich minútach kráčal Liverpool do šatne s náskokom jedného gólu z druhej minúty tohto stretnutia.
Na hráčoch Tottenhamu bolo po východe z útrob štadióna jasne poznať, že ich tréner Mauricio Pochettino určite za výkon predvedený v prvej polovici finálového zápasu nechválil. Každému kto si vie predstaviť tých 15 minút v šatni londýnskeho tímu, muselo byť jasné, že futbalové výkony budú v druhej polovici jednoznačne lepšie a hre to pridá na atraktívnosti. Žiaľ, pravdou bol opak. Hoci sa Mauricio Pochettino po zápase vyjadroval, že je hrdý na svoj tím a má pocit, že hrali perfektný futbal, ktorý žiaľ nestačil na víťazstvo, všetkým je jasné, že sa v tíme ešte dlho bude rozoberať sobotňajší zápas. Tento večer proste nepatril londýnčanom.
Liverpool pokračoval v druhej polovici zápasu vo svojej hre, ktorá bola viac než účinná a trápenie Tottenhamu pokračovalo.
Alisson v bráne the Reds predvádzal pri akejkoľvej známke útoku zo strany súpera pohotovosť a istotu a tak sa v 69. minúte opäť naskytla možnosť Liverpoolu kedy sa James Milner dostal po peknej akcií do možnosti zakončiť z hranice pokutového územia, strela však len tesne minula pravú žrď, skóre sa teda nemenilo. Hugo Lloris nemusel zasahovať.
80.ta minúta mohla pre Tottenham znamenať zlomový moment, avšak ani pokus Dele Aliho a následné pokusy od Heung-Min Sona či Lucasa neskončili v sieti Liverpoolu. Zjavné prebudenie sa na strane londýnskeho týmu však prišlo príliš neskoro a otrepaným heslom "Nedáš dostaneš" sa Liverpool prepracoval k dvojgólovému náskoku.
Po zmetku v obrane Tottanhemu, kedy sa už zdalo, že loptu sa podarí dostať do bezpečia, sa k nej z čista jasna dostal striedajúci útočník Liverpoolu Divock Origi a ponúknutú šancu naplno využil. Rýchly pokus 24 ročného belgičana našiel svoj cieľ za chrbtom nešťastného gólmana Spurs.
3 minúty pred koncom riadneho hracieho času teda už bolo rozhodnuté a fanušíkovia the Reds sa mohli tešiť, že po dlhých 14.tich rokoch sa trofej opäť vráti do útrob Anfieldu.
Ako celoživotný fanúšik the Reds sa musím priznať, že som spokojný s výsledkom tejto sezóny najprestížnejšej futbalovej ligy, avšak objektívne musím vyjadriť sklamanie nad zážitkom, ktoré nám ponúkli špičky fudbalového sveta z Premier League. Možno práve to bol kameň úrazu, že sa na trávniku v Madrite stretli hráči, ktorý sa poznajú až príliš dobre a preto sa hra stala tak opatrnou a nezáživnou. Nechcem sa dotknúť fanúšikov Tottenhamu, no som názoru (a myslím si, že nie sám), že je veľká škoda, že sa to tohto roku nepodarilo Ajaxu Amsterdam, ktorý podával počas celej sezóny neuveriteľné výkony a bola radosť pozerať sa na nich počas absolútneho športového nasadenia. Tak málo chýbalo počas semifinálových súbojov, a dnes sme mohli mať za sebou úplne iný športový zážitok.
Taký je však šport a tímto chcem zagratulovať the Reds k zisku trofeje.
YNWA
