I riekol učiteľ čašníčke s herpesom
na anglických perách:
"Dve silné kávy."
Chudými prstami s odrasteným nechtom na palci
si potom nenáhlivo prečesal
dlhé mastné vlasy
a povedal:
"Dlžím ti odpoveď;
preto by si mal vedieť, že keď Majster
napokon na jedno oko zadrieme
a donúti tým neplnoletú vrátiť sa ku kontajneru
po igelitovú tašku s krkavcom,
vrátim sa aj ja."
Na chvíľu zmĺkol a odzdravil
zanedbanému podivínovi, ktorý sa
nechal oslovovať Gabriel.
"Teraz dobre počúvaj," odchlipol si, "v súdny deň
musíš zabudnúť na reči
o ohni a speve anjelov, lebo v daždi sa nečakane rozbehnem
po klzkých strechách, aby som sa
ukryl v džezovom podsvetí.
A možno aj s inštrumentálkou pod vŕbu
mimo svetiel posledného festivalu."
A keď nedbanlivo zbavil stôl
malej omrvinky, sarkasticky dodal:
"Len na tebe bude záležať, kto z nás dvoch
v ten večer odíde
s dlhým nosom."
Odkašľal si a vyrovnal účet.
