„Čistota má blízko k prostotě“ (s.153)
S čítaním biografie svätcov nemám veľkú skúsenosť - samozrejme, ak nerátam Novú zmluvu, ktorú však nie je možné považovať za biografiu v klasickom ponímaní -, tak som veľmi nevedel, čo od knihy Jacquesa Le Goffa: Svatý František z Assisi očakávať.
K objednaniu a štúdiu (tu je ťažko hovoriť o čítaní) nie príliš objemnej knižky ma pritiahol nedávno zosnulý autor (1924-2014), považovaný za jedného z najvýznamnejších historikov, špecialistov na stredovek (obzvlášť 11.-13. storočie); a keďže v poslednej dobe mám ako laik slabosť pre stredovekú históriu, siahol som po tomto dielku.
Ešte pred tímto dielom som si ako entrée ku Le Goffovi prešiel knihu rozhovorov s názvom Hledání stědověku (Vyšehrad, Praha, 2005, preklad Věra Dvořáková), takže aspoň štylistické majstrovstvo historika mi nebolo cudzie a odkladal som ju uistený, že pojmy stredovek „temný – čierny, pochádzajúci z humanizmu z takzvanej renesancie (Petrarca)“ alebo „jasný – čas katedrál, prostej a krásnej viery, epocha remesiel a vedy (napríklad Chateubriand a jeho Duch kresťanstva)“ sú už podľa Le Goffa prekonané klišé.
K samotnej knižke: Sv. František vstúpil do nielen cirkevných dejín ako prvá osoba obdarená stigmami, svätec, ktorý vyzdvihol hodnotu každého živého tvora (kázanie vtákom); možno on dal podnet k zotreniu rodových rozdielov (Sv.Klára – mladá šlachtičná z Assisi, ktorá ešte s priateľkyňou utiekla z domova a uchýlila sa do Porciunkuly, kde im František ostrihal vlasy a obliekol ich do šiat z hrubej látky); on dal základ k františkánskej teológii slova; on má podstatný podiel na presadzovanie kázní v ľudovom jazyku; František sčasti uviedol do kázní divadelnú gestikuláciu, užívanie skutočných divadelných efektov (s.145) atď...
Knižka je rozdelená štyroch častí: František z Assisi medzi obrodou a tíhou feudálního světa, Hledání pravého svatého Františka, Slovník sociálnych kategorií svatého Františka z Assisi a jeho životopiscu z 13. Století, Františkánske hnutí a kulturní modely 13. století.
Subjektívne môžem skonštatovať, že až na tretiu časť (Slovník sociálnych kategorií...) som si – môžem tvrdiť – prišiel na svoje. Pri zmienenej tretej časti sa musím priznať, že bola vzhľadom na moje znalosti dosť „neuchopiteľná“. Autor ju poňal v profesionálnom duchu, keď rozoberá: Vymedzení a dosah bádaní, Lexikální prvky spoločenských kategorií, Pokus o interpretaci).
Le Goff je charakteristický „absenciou vaty“, čiže inak povedané zbytočnými slovami (veď nie nadarmo je predovšetkým vedec – historik – mediavelista); takže čítanie dá tak príjemne zabrať. Už som si zvykol, že od „poctivých“ historikov netreba očakávať senzáciu (hoci v diele sú v druhej kapitole zachytené aj „Zázraky a poutě“ v súvislosti so životom Františka...), ale napriek tomu som bol niektorými javmi v texte očarený.
V štvrtej časti ma zaujalo nazeranie Františka na kultúru. Le Goff píše: „Ohledně vědení a intelektuální práce převládal u svatého Františka neduvěřivý, až nepřátelský postoj. Domnívám se, že tato neduvěra má tři základní motivace a tři aspekty: běžné chápání znalostí jako pokladnice, které je v protikladu k jeho smyslu pro bídu; potřeba vlastnit knihy, předmety v té době drahé, téměř luxusní, což je v protikladu k jeho touze po chudobě a nemajetnosti; vědění jako zdroj pýchy a nadvlády, intelektuálni moci, což je v rozporu s jeho posláním pokory.“ (s.141)
Keď som si knižku objednával, tak som očakával, že ma doslova „ponorí“ do sveta stredoveku na prelome 12 až 13. – teho storočia. Štruktúra knihy ma uspokojila. Hlavne v záverečnej kapitole pomocou jednotlivých modelov (modely priestoru a času, modely hospodárskeho rozvoja, modely štruktúry spločnosti ako celku, modely štruktúry náboženskej spoločnosti, modely kultúry v pravom slova zmysle, modely chovania a senzibility, modely eticko – náboženské a tradičné modely posvätna), odkrýva tajomstvá danej doby. Musím však napísať, že druhá časť (Hledání pravého svatého Františka) je „najčitateľnejšia“, pretože poskytuje na približne päťdesiatich stranách takmer chronologický náhľad na život Sv. Františka. Samozrejme, aspekty pohľadu sa nestrácajú, ale nevystupujú do popredia na úkor chronologickej koncepcie, ako je to v štvrtej časti (Františkánske hnutí a kultúrní modely 13.století).
Touto knihou je pre mňa stredovek jemnúčko odkrytý; stačí už len siahnuť po iných knihách od autora, aby som mohol v danom období zažiť čo najviac čitateľských dobrodružstiev, čo je – a to sa zrejme zhodneme – cieľom každého laického čitateľa alebo študenta histórie daného obdobia, ktoré formoval vo veľkej miere aj František z Assisi.
