Ako som písal v prvej časti článku, tak ku kostolíku sv. Michala Archanjela je možné prísť priamo zdola z dediny. Možná je však aj iná cesta. Po nej prídete k románskej stavbe zhora, zo Zoborských vrchov. Je to síce dlhšie, ale prechádzka lesom zakončená pri kostolíku môže byť vcelku príjemná :o)
Vyraziť sa napr. dá aj od Liečebného ústavu v Nitre (ide sem z mesta MHD, linky 1, 9, 25), ako sme to spravili aj my minulý rok.
Od peknej bronzovej plastiky Zoborských listín z rokov 1111 a 1113 si môžete vybrať modrú značku alebo žltú so zelenou, obe smer Dražovce.

Zuzana Marciňová - Hetminská, plastika Zoborských listín z rokov 1111 a 1113
Mimochodom Dražovce sa prvýkrát spomínajú práve v listine z roku 1113 (kostolík nad obcou už v tej prvej z r. 1111).

"Modrá" vám po vyjdení z lesa ponúkne aj takýto pohľad....

Kostolík tu vyzerá trochu inak ako ho poznáme zblízka - trochu vyšší a "štíhlejší" :o)

A tu už máme kostolík v celej svojej kráse alebo ako ho pozná veľa z nás....

Kostolík z inej strany....

Ku kostolíku chodí mnoho ľudí. Niekedy so svojimi štvornohými priateľmi. Dajú sa tu však nájsť aj ďalší zástupcovia fauny... po mnohých rokoch som tu opäť videl takéhoto žltého krásavca.

V Dražovciach patrí, podobne ako v iných obciach, k tradícii aj stavanie mája. V tejto dedine však majú pre máj jedinečné miesto - odkiaľ ho vidia všetci obyvatelia a návštevníci...

A keď je máj postavený, treba to i patrične osláviť.

Teraz trošku histórie:
Obec Dražovce mala svojho richtára i obecnú pečať. Jej najstarší odtlačok sa nachádza na listine z roku 1745. Pečať znázorňuje okrídleného Michala Archanjela držiaceho v pravej ruke váhu, na ktorej meria dobré a zlé skutky. Stojí na pokorenom hadovi, drakovi-Satanovi, ležiacom dvojrohom čertovi....

Obecná pečať
Po kostolíku je ďalšou, avšak oveľa mladšou pamiatkou kostol sv. Františka Xaverského. Pokiaľ ho nepostavili, tak ľudia chodili pešo z Dražoviec na bohoslužby do kláštora na Zobor. Postupne sa však obec rozrastala a tak sa biskup František Xaver Fuchs rozhodol postaviť tu kostol. Dokončený (ako klasicistický objekt) a vysvätený bol v roku 1803. Biskup si dal pred kostolom postaviť pre seba hrobku, nad ktorú bolo umiestnené súsošie zobrazujúce ukrižovaného Krista, pod ním klačiacu Máriu Magdalénu a po stranách sv. Jána a Pannu Máriu. Súsošie sem bol prenesené zo zoborského kláštora.
Mimochodom biskup tu nakoniec nebol pochovaný, pretože ho v roku 1804 menovali za jágerského arcibiskupu a tam (Eger) aj v roku 1807 zomrel.



Kostol a vľavo (v popredí) budova fary

Kostol pri západe slnka z dražovských záhrad

Pohľad na kostol z kopca pod kostolíkom

Keď kvitnú orgovány.....
V pozadí vľavo Lupka (prírodná rezervácia, nachádzalo sa tu aj mohutné slovanské hradisko z 8.-9. stor.) a vpravo sa na nižšom kopci črtá nitriansky hrad.

Dražovce sú rodiskom maliara a grafika Jána Zelenáka (1941-1987). Jeho busta je umiestnená na budove ZŠ. Poctu mu takto vzdal priateľ Milan Marciňa, manžel spomínanej sochárky, ktorá vytvorila plastiku Zoborských listín.

akad. mal. Ján Zelenák - "Vila Tereza"
Začiatkom roku 2003 sa v našej malej galérii AKCENT konala spomienková výstava tohtodražovského rodáka a to pri príležitosti 15.výročia jeho úmrtia.
A teraz na inú nôtu :o)
Domy sa v Dražovciach stavali pozdĺž cesty, kolmo na ulicu. Pre túto dedinu bola až do pol. 20.storočia typická hĺbková zástavba dvorov, kde za sebou stálo niekoľko dvoj- a trojpriestorových bytov, t.j. žilo tu viac rodín. Vzadu vo dvore boli maštale a chlievy.

Príklad uvedeného "dlhého" domu so vstupmi s charakteristickým "žudrom"

Detailný pohľad na vstup so žudrom - určitým portálom, prvkom nad resp. okolo dverí "Živým" príkladom typickej ľudovej architektúry je zachovalý "Dražovský domček", ktorý bol slávnostne otvorený v lete tohto roku. Domček je ukážkou toho ako žili obyvatelia dediny po I.svetovej vojne. Súčasťou domčeka je aj funkčná "chlebová pec". Viac informácií si môžete prečítať na portáli nitra.sk .

Domček v celej svojej kráse
Históriou to dýcha aj na miestnom cintoríne, ktorý sa rozprestiera nad obcou. Pod lesom na kopci (resp. v kopci), na ktorého vrchole nájdete kostolík. Pozoruhodnú atmosféru má najmä najstaršia časť cintorína....



Ďalšie miesto, ktoré ma zaujalo, môžete nájsť pod dražovskými vinicami...

"U sv. Anny" - tak to volajú Dražovčania

Mimochodom vinice - pestovanie viniča a výroba vína má v tejto obci dlhú tradíciu, ktorá pretrvala až dodnes.

"Hlásim, že oberačka môže začať " :o)

My už sme pripravení!
Dražovce sú aj miestom výskytu vzácnych vtákov. Veď posúďte.

Zátišia s vtákmi

Nielen vínom je človek živý. Preto sa Dražovčania venovali a venujú i kultúre. Príkladom je divadelnícka ochotnícka činnosť, ktorá siaha až do začiatkov 20. storočia. V minulom roku uplynulo už 100 rokov, čo obyvatelia Dražoviec začali s ochotníčením. Pri tejto príležitosti sa konala v Kultúrnom dome slávnosť, ktorej súčasťou bola jednoaktovka Jozefa Korbačku z dedinského prostredia s výstižným názvom "Tri vrecia zemiakov".

Tu máme jedno vrece...

"Milá Betka, ty zajtra pekne pôjdeš za richtárom a povieš mu, že ...."
V závere prvej časti článku som avizoval, že neskôr predstavím ďalšie zaujímavé miesta Dražoviec a veci, ktoré k nim patria. Verím, že sa mi to v určitej miere aj prostredníctvom mojich fotografií podarilo. Fotografií, ktoré vznikali od roku 2001. A ako je to s tým spomínaným osobitým vzťahom, ktorý k Dražovciam mám? Túto dedinu s vzácnym a fotogenickým kostolíkom ako rodený Nitran poznám samozrejme už dávnejšie, od detstva. Zopárkrát som Dražovce navštívil, no nemal som tu žiadne špeciálne väzby. To platilo do spomínaného roku 2001, keď som natrafil na milú dievčinu, "polovičnú" Dražovčanku. "Slovo dalo slovo" a teraz pravidelne chodíme spolu do Dražoviec, kde žijú jej rodičia a moji svokrovci. Dražovce som si skrátka zamiloval :o)))

Dovidenia v Dražovciach a pri kostolíku....