Posledný júnový víkend minulého roka trvajúci 3 dni. Presun z Bratislavy a Nitry cez Liptovský Mikuláš do Jalovca. Plán je jasný. Hrebeňovka západnej časti Západných Tatier. Jalovec - Chata pod Náružím - Sivý vrch - sedlo Pálenica - Brestová - Salatín - cez Skriniarky na Pachoľa - Baníkovské sedlo - Baníkov - Žiarska chata - Žiar. Toľko suché fakty. Teraz nech prehovoria fotky doplnené o môj komentár.
Po ceste z "dolniakov" sme vyhladli. Rozhodli sme sa preto pred cestou do hôr trochu posilniť. Cesta za Jalovcom nás zaviedla k miestnemu mníchovi, ktorý sľuboval teplé jedlo a orosené pivko...
Horský hotel Mních
Po neskoršom obede a relaxe u Mnícha nás čakal výšľap do kopcov. Jeden z nich sa nazýva Mních.
Na začiatok to bola celkom pekná "rozcvička", ktorú sme do večera zvládli a dorazili na peknú horskú Chatu pod Náružím. Ponúkla nám slušný komfort, fajn služby a mne zaujímavé zákutia na fotenie.
Stanica to bola veru príjemná. V ponuke bola neustále čistá pramenitá voda, mydlo,
ženské i mužské toalety.
Farebné zátišie
Keď sa ťa zima opýta...
Vždy pripravený!
Noc sme strávili v "našom súkromnom apartmáne". Najedli sa, zbalili, zaťažili chrbty batohmi a vyrazili v ústrety kilometrom, ktoré nás v ten deň čakali. Obloha bola zatiahnutá, mierne nás kropili kvapky dažďa. Vtedy to ešte nebolo veľkou prekážkou. No neskôr na šmyklavých skalách mi už nebolo všetko jedno.
Láska k horám a prírode nám to však pomáhala prekonať :o)
Cestou na Sivý vrch sa k ďaždu pridali malé potvorky. Tie nepadali z neba, ale neúnavne lietali všade okolo nás.
Je nás ako múch
"Tento veru vyzerá lákavo"
Bu-bu-bu na Sivom vrchu
A pokračujeme ďalej. V ústrety medveďom?!
Medveďa sme nakoniec nestretli, ale videli sme mačičku...
a psíka.
A teraz kadiaľ?
Pár zvieratiek sa tu už vyskytlo, pre zmenu trochu miestnej flóry...
Jedna z prestávok
Celá sobotná túra bola náročná. Počasie s dažďom, mrholením, hmlou (vďaka, ktorej sme z okolia skoro nič nevideli), tažké batohy a "hore-dole" profil nielen s turistikou, ale aj s lezením, ktoré uľahčili na niektorých miestach reťaze. Zaujímavý bol tiež samotný záver soboty, keď sme z Baníkova (2 178 m.n.m.) schádzali na Žiarsku chatu (1 300 m.n.m.). Tá bola návratom do civilizácie - s reštauráciou, sprchami na žetóny, toaletami a komfortnými kójami na spanie v podkroví....
"Jeden guláš prosím"
"Kde mám to pyžamo?"
V nedeľu znovu vykuklo slnko a nás čakal už len pochod Žiarskou dolinou smerom nadol. V to ráno sme si naplno mohli "vychutnať" silu veľkej, storočnej lavíny, ktorá padla na konci marci. Po 3 mesiacoch tam boli ešte masy snehu zmiešané so stromami. Lavína naštastie nezasiahla Žiarsku chatu, ale okolité budovy už trochu poškodila. Značné škody boli na lesnom poraste.
Nižšie pár našich záberov. Pre zaujímavosť tiež ponúkam odkazy na fotografie z internetu - "pozemné" i "vzdušné".
Tak a máme to skoro za sebou - výlet, Žiarsku chatu.... a hrebeň v oblakoch
Tabuľa nás informovala o riziku, ale nezastavila :o)
Neviem, či vydržal Dušan, ale my sme vydržali. A nakoniec prišli do vzornej obce...
...ako hlásala tabuľka na jednej budove pri hlavnej ceste priamo v Žiari.
Venujú sa tu aj chovu exotického vtáctva ...
a predzáhradky skrášľujú trpaslíkmi ;o)
Na záver uvediem trojicu fotografií z miest, kde sme mali aké-také výhľady. Možno ako lákadlo pre ďalších turistov, ktorí sa inšpirujú a rozhodnú sa vyraziť v lete do Západných Tatier.
Tieto posledné dve sa po kliknutí zväčšia:
Schádzanie z Baníkova na Žiarsku chatu
Smerom na Sivý vrch
PS: Fotky sme v podstate robili všetci, t.j. ja, Janka, Boris a Martin.
PPS: Pre tých, ktorí majú chuť získať viac informácií, odporúčam portál hiking.sk, z ktorého som vybral 3 články.
