Rád by som sa ešte krátko vrátil k spomínanémudokumentu, ktorýmima skutočnej oslovil. Svojim spracovaním, kvalitným a zaujímavým odbornýmkomentárom, výbornou kamerou, výtvarnou aj hudobnou stránkou, využitím dobovýchzáberov.
Priblížil vznik, výnimočnosť a krásu 16 architektonických diel, ktorésú všeobecne známe. Štefánikova mohyla na Bradle, prírodné kúpalisko Zelenážaba v Trenčianskych Tepliciach, Kolonádový most v Piešťanoch, Vysokáškola poľnohospodárska so svojou „vesmírnou“ aulou v Nitre, Manderlák,Most SNP, Prior a Hotel Kyjev v Bratislave.
A tiežPamätník SNP v Banskej Bystrici.
Foto: Múzeum SNP
Táto monumentálna a architektonicky nezvyčajnábudova bola postavená v roku 1969. Lepší výraz sa mi zdá „bola dokončená“,lebo celá realizácia bola zdĺhavá a trvala od súťaže v r. 1959 vlastnecelých 10 rokov. Autorom projektu pamätníka je architekt Dušan Kuzma.
Zaujímavosťou celej stavby je odsúhlaseniekonečnej podoby projektu. D. Kuzma pripravil panely s výkresmi, modelmi pamätníka a cestoval leteckým špeciálom spolus politikmi A. Dubčekom, J. Lenártom a M. Chudíkom na osobitnézasadnutie predsedníctva ÚV KSČ do Prahy s jediným bodom programu –prerokovať predložený návrh. Po tvrdom rokovaní A. Novotný konečne "odsúhlasil" výstavbuslovami „mně se to líbí“.
Budova je symbolickyrozdelená na dve časti, čo dokumentuje určitý zlom, tragický príbeh, rozdelenieslovenskej spoločnosti počas vojny a Povstania. Pri tvorbe projektu sa D. Kuzma spojil s mladýmsochárom Jozefom Jankovičom, ktorý vytvoril expresívne súsošie Obete varujúumiestnené práve v predele budovy.
Vzniklo tu tak zaujímavé prepojenie umeniaa architektúry. Samotné súsošie vyjadrujeutrpenie človeka a obete vojny. Vznik tohto diela J. Jankoviča stojí tiež zaslovo. Bolo odliate v Maďarsku a trochu sa naň pozabudlo. Pozabudlov zmysle ďalšieho odsúhlasovania, aby bolo v navrhnutej podobe súčasťoupamätníka. Niektorým súdruhom –„odborníkom“ sa nepáčilo, že súsošie má viac ležiacich figúr ako stojacich.Iným zase výraz zobrazených ľudí, vraj veľmi smutný. Jeden zo súdruhovvyhlásil: „...keď sme išli do bojov pri Čiernom Balogu, takto sme sa netvárili...“
So začínajúcou normalizáciou nastali neľahké časy pre autorov pamätníka . D. Kuzma bol vyhodený zo Zväzu slovenských architektov a J. Jankovič nemohol realizovať monumentálne skulptúry. Jeho sochárske dielo Obete varujú bolo v roku 1972 z pamätníka odstránené a presunuté do obce Kalište. Späť sa dostalo až v roku 2004.
Teraz už bez väčších slov prejdem k avizovaným fotografiám.
Fotografiám, ktoré zachytávajú vrcholné dielo architekta D. Kuzmu.
Dielo, ktoré zároveň patrí podľa odborníkov medzi najvýraznejšie slovenské projekty
šesťdesiatych rokov a celej našej modernej architektúry.
Dielo, ktoré ma zaujalo svojou atmosférou.....
netradičným riešením, kde má svoje miesto i umenie....
svojimi líniami, krivkami a plochami.
Súsošie J. Jankoviča z pamätníka odstránili rok pred mojím narodením. Zažil som na ZŠ teda ešte i školské výlety na miesta, kde sa odohrali významné historické momenty Slovenska. Často spojené s druhou svetovou vojnou a SNP. Takto sme navštívili aj Banskú Bystricu a budovu pamätníka, v ktorej sídli Múzeum SNP. Určite sme boli i vo vnútri budovy, v samotnom Múzeu, pričom si matne spomínanom na zbrane, možno uniformy. Príťažlivé pre nás bolo veľké lietadlo pri vstupe do areálu Múzea, ďalej ťažká bojová technika.
Oheň....večný...?
Tieto fotografie vznikli na konci apríla 2006, keď som bol s kolegom na dvojdňovej konferencii venovanej eurofondom. Konala sa v rámci výstavy regionálneho rozvoja v Dome kultúry. Počas dvoch dní som niekoľkokrát pri ceste z centra mesta do DK a späť prechádzal práve cez Pamätník SNP.
Absolvoval som teda aj toto schodisku...
Foto: Múzeum SNP
Pohľad zo schodov pamätníka na jasne zelenú parkovú zónu, trávniky,
ktoré pretínajú chodníky
Dve fotky na odľahčenie - v čase nášho pobytu v BB prebiehala aj výstava venovaná životnému prostrediu, zhodnocovaniu odpadov a medzinárodný festival ENVIROFILM. Náladu pri pamätníku vtedy robila aj kapela starších pánov. Pri nej sa pristavil i vtedajší minister životného prostredia L. Miklós.
"Zdravíčko, pán minister...."
"A tú jeho poznáte chlapci?"
Počasie v priebehu dvoch dní, ktoré sme strávili v BB, nebolo z pohľadu fotenia ideálne. Zamračené, väčšinou šedivá obloha, slnko len málokedy trochu vykuklo spoza mrakov. Teda žiadne modré nebo, ani slnko, ktoré by pomohli ozvláštniť moje fotografie.
Preto som sa rozhodol s fotkami trošku "pohrať", experimentovať, čo v podstate nikdy nerobím. S pomocou softvéru som vytvoril fotografie nové, iné, hrajúce farbami, kde do popredia podľa mňa ešte viac vystupujú línie a krivky pamätníka. Veď posúďte....
PS: Fotografie, okrem dvoch označených, sú od autora blogu.
