V úvode deväťdesiatych rokov s povolaním röntgenového laboranta začínal s rockom. Najprv s regionálnym „Tomom Sawyerom“ a potom so skupinou Alice, ktorá prerazila a nahrala tri albumy. To už spolupracoval s Romanom Holým a jeho J.A.R. Objavoval novú hudbu – funk, rap, jazz. Do módy prišli v tých časoch muzikály a on „zahviezdil“ ako Ježiš i Judáš v Jesus Christ Superstar. Neskôr ešte Che Guevara v Evite a s muzikálmi bol koniec. Nasledovali Holého Sexy Dancers, ktorých hit Slim Jim s Darou Rollins sa určite veľa ľudí ešte pamätá. Po rozchode Sexy tanečníkov prichádza v r. 1999 „iba“ bilančný album, aby o rok na to s albumom „Illustratosphere“ v dobrom šokoval celú hudobnú verejnosť. Nielen ako spevák, ale aj ako textár a človek, ktorý sa podieľal i na hudbe.
Dan Bárta. Fakty, ktoré o ňom môžete nájsť na jeho resp. iných stránkach. A čo moje stretnutie s ním?
Stretnutie prvé
Po vydaní spomínanej „Illustratosphery“ čakali Dana Bártu, s kapelkou rovnakého mena ako nesie album, v ďalších mesiacoch, rokoch koncerty. A jeden z nich bol i súčasťou Bratislavských džezových dní, myslím v roku 2002. Zaradenie Bártu na „Džezáky“ možno ortodoxným fanúšikom džezu nevoňalo, ale výkon jeho i kapely strhol publikum. Krásna poetická hudba a texty, precítený spev s charakteristickou gestikuláciou i výborná skupina dostali veľa ľudí v sále. I mňa, nás. Zadovážili resp. kúpili (nie napálili :o) sme si domov štúdiový album a vychutnávali si zas a znova jednotlivé piesne, ich atmosféru. Nachádzali nové výnimočné momenty.
Stretnutie druhé
Po októbrových „Džezákoch“ absolvoval Dan so skupinou na Slovensku ďalšie koncerty. V novembri zavítal tiež do Nitry. Potešil určite veľa ľudí, ktorí na neho prišli do Starej Pekárne. My sme medzi nimi neboli. Od bratislavského koncertu uplynul krátky čas, stále sme si vychutnávali pekné spomienky a to nám v tom momente asi stačilo :o)
V roku 2003 pokračovali jeho/ich koncerty, ale potom nasledovala i spoločná štúdiová práca, ktorej výsledkom bol nový album „Entropicture“.
Vyšiel v novembri 2003. Andrea, vtedy moja priateľka – dnes už manželka, si ho našla pod vianočným stromčekom. A pokračovala naša spoločná radosť z hudby fantastických muzikantov, hudby, ktorú nemožno jednoducho zaradiť k nejakému žánru, radosť zo spevu jedinečného speváka. Nasledovali každodenné stretnutia s Danom prostredníctvom CD pustených v prehrávači. Občas cez články v novinách, časopisoch. Výborní boli Dan & comp. v „Noci s Andělem“ - v programe vysielanom na ČT2, ktorému podobný tak chýba v našej verejnoprávnej „eSTéVéčke“.
Po vydaní albumu obvykle nasleduje koncertné turné. Tak tomu bolo i v prípade „Entropicture“. Potešujúce, že nevynechali slovenské mestá, medzi nimi nechýbala Nitra. A my sme boli v marci 2004 v Starej Pekárni pri tom. Spolu s nami pár stoviek nadšených ľudí. Piesne na spomínanom albume sú perfektné, ich živé prevedenie šesticou Bárta, Jelínek, Mácha, Friedl, Balzar, Slavíček, ešte lepšie! Stroj s názvom „Illustraphere“ šľape ako švajčiarske hodinky a cítiť z neho množstvo energie a radosti z hudby.
Ak nepočítam opäť rozhovory v printových médiách, rádiách resp. TV, tak tento koncert bol na dlhší čas mojim, našim posledným priamym stretnutím s Danom. Ten s kapelou veľa koncertoval, z času na čas cestoval do rôznych častí sveta za vážkami, a potom znovu koncertoval. Záznam z dvoch pražských koncertov vyšiel v novembri 2005 ako 2CD „Retropicture“.
Stretnutie tretie
V septembri tohto roku som náhodou na mestskej stránke Nitry objavil program „Dní českej kultúry“, ktoré organizoval Mestský úrad už po druhýkrát. Preletel som si ho a hneď prvý deň ma príjemne šokoval. Po úvodnej vernisáži sa mal 10. októbra v nitrianskej Synagóge predstaviť Dan Bárta s Triom Roberta Balzara. Aká výborná príležitosť! Po viac ako troch rokoch vidieť a počuť fenomén českej hudobnej scény, tentoraz trochu inak – v komornejšom prostredí a prevedení, bez dvojice Jelínek – Friedl.
Hneď na druhý deň som zašiel kúpiť lístky. Do koncertu zostával nejaký ten týždeň, čo sme využili na „občerstvenie pamäte“ a počúvanie prvých dvoch Danových albumov. Nadišiel deň „D“. Z práce som si to s predstihom zamieril pred Synagógu. To už tam postávalo pár ľudí. Stáli sme priamo pred hlavným vstupom. Dvere sa niekoľkokrát otvorili a my sme mohli vidieť Dana so skupinou počas zvukovej skúšky. Čakajúc na koncert som započul, že lístky sú už vypredané. Nie je sa čo čudovať – pri kvalite umelcov, obmedzenej kapacite sály a nízkej cene lístkov (100 Sk!). Takto muselo dosť ľudí, ktorí prišli bez lístkov, sklamane odísť.
Polhodinka ubehla, dvere sa otvorili a nič nebránilo zaujať miesta na sedenie. Mne/nám sa ušli asi najlepšie miesta – prvý rad v strede, 3-4 metre od mikrofónu, za ktorý sa o chvíľu mal postaviť sám Dan. Toho krátko predstavil a uviedol jeden z organizátorov. Nezabudol však všetkých vyzvať, aby si vypli mobilné telefóny, a zároveň tlmočil odkaz resp. prianie samotného speváka. Ten si neprial, aby ľudia počas koncertu mobilmi alebo fotoaparátmi fotili. V hľadisku to zašumelo, ľudia sklamane odkladali svoje aparáty. Takto nerušili Dana, skupinu a ani sami seba, mohli naplno vnímať samotnú hudbu a spev. Nič teda nebránilo tomu, aby sa koncert začal.
Príchod muzikantov, ktorí zaujali svoje miesta, prvé takty. Spoznávam pieseň od The Police, myslím že Roxanne, v zaujímavej úprave. Potom nasledovali ďalšie a ďalšie piesne, zo všetkých troch albumov, do toho nejaké tie džezové štandardy..... v akustickom a komornom prevedení. Klavír (Stanislav Mácha), kontrabas (Robert Balzar), bicie (Jiří Slavíček) hrajú spolu témy jednotlivých piesní, striedavo sóla, vpredu jedinečným spevom a slovenským sprievodným slovom komunikuje s publikom Dan Bárta. V Synagóge vládne fantastická atmosféra, za každou skladbou nasleduje dlhý potlesk, nadšené pískanie a výskanie. Takto si ľudia vypýtajú i zopár prídavkov, po ktorých nasleduje už len standing ovations, klaňačka, keď je Dan na dosah ruky, a odchod do zákulisia.
Miesta, kde sme si to trošku neskôr zamierili s Andreou, s cieľom poďakovať za neopísateľný zážitok a dať si podpísať CD „Entropicture“. Stanislav Mácha si s Danom dávajú cigaretku, ale ochotne nás prijmú a Dan podpisuje:
"Komu dáme venovanie?" Tak teda Andrejke.
To už vchádza pán, ktorý drží podpiskartu a spomína pamätný koncert v Starej Pekárni z marca 2004. Za ním ide ďalšia dvojica, žena a muž. Žena, ktorá sa chce s Danom a Stanislavom Máchom odfotiť, a muž, ktorý ju fotí. Vtedy mi napadlo, že aj ja mám v taške „zabudnutý“ foťák. Preto poprosíme "osobného fotografa" spomínanej ženy, aby nás s Danom tiež odfotil. Takže okrem nádherných hudobných spomienok a nezabudnuteľných príjemných pocitov, zostáva v archíve i spoločná fotografia....
Vonku vidím ženu zo šatne fotiť sa bubeníkom Jiřím Slavíčkom....
Nejakí fanúšikovia debatujú s Robertom Balzarom, ktorý pomaly balí aparatúru....
Do šatne som však ešte raz vrátil. S jednou zvedavou otázkou, kedy poteší Dan so skupinou hudobnú verejnosť novou nahrávkou. Môžete sa všetci tešiť....bude to už čoskoro. Ak všetko dobre pôjde, tak na jar, v marci alebo skôr v apríli by malo vyjsť nové CD!
Som presvedčený, že táto informácia poteší veľa ľudí. Ľudí, ktorí prežili krásny októbrový večer v nitrianskej Synagóge. Ľudí, ktorí zažili podobný večer o 4 dni neskôr v Piešťanoch na Unplugged Kursalon Feste 2007. Ľudí, ktorí videli Dana s kompletnou zostavou Illustratosphery v Bratislave v piatok 5. októbra na Nu Jazz Dayz 2007 („Nu Jazz Dayz 2007 – Dan Bárta video“ alebo „Džezuj – tancuj – vykrúcaj“). Ľudí, ktorí Dana poznajú z predchádzajúcich koncertov alebo albumov. Ľudí, pre ktorých je hudba Illustratosphery jedným veľkým zážitkom.
