Ďalší sa tešia zmene. Končí sa príliš dlhé, horúce,možno monotónne leto, rána začínajú byť chladnejšie, niekedy čarovne hmlisté.Keď sa však hmla rozplynie, často krajinu, mestá, ulice pohladia slnečné lúčerozdávajúce príjemné teplo. A okolitá príroda, parky, záhrady hrajúvšetkými farbami, ktoré jej dodávajú svoju výnimočnosť.
Pre niekoho smutnáa depresívna, pre iného farebná a jedinečná. JESEŇ.
„Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem...“
Do ktorej skupiny sazaraďujete vy? Ja patrím do tej druhej. Mám rád striedajúce sa ročné obdobia sovšetkým čo k nim patrí. S jeseňou človek síce postupne mení krátkerukávy a nohavice za dlhé, sandále za topánky, pridáva košele, svetre, neskôr vetrovky, šatky, čapice...S jeseňou sa však mení aj príroda. Monotónnu zelenú striedajú žltá,červená, oranžová, hnedá. Fantastické sú prechádzky sfarbenou prírodou, šum lesa a lístia pod nohami.
„V ošarpaných šatáchpodjesennej noci
Kráčal som s ním ticho sklonený a bosý
Tak som k ránu kráčal plný tohoticha
Počúval som život ako zo mňa dýcha
Počúval som vietor, ako lístie ráta
Vítali ma stromy ako svojho brata...“
Cestou do práce každodenneprechádzam nitrianskym Brezovým hájom, kde je mnoho stromov, kríkov a najeseň aj popadaných listov. Často býva prechod „Brezákom“, ako ho v Nitrenazývame, príjemným štartom do nového dňa, ktorý je niekedy obohatenýo stretnutie s veveričkami. Keď sa vraciam z práce, tento malýkúsok prírody mi pomôže prísť na iné myšlienky a trochu zabudnúť na pracovnéproblémy.
„Brezák“ má svoje čarov každom ročnom období. Na jar celý ožije, rozkvitne, rozospieva sa.V lete poskytujú stromy príjemný oddych v tieni. No a na jeseňsa rozihrá farbami.
Veď posúďte.
V týchto dňochprevažuje už žltá a hnedá farba, ale je možné objaviť ešte i trochuzelenej...
(Pre studenéjesenné dni je typická i sviečka, ktorá človeka poteší a dodá trochutepla......).
Opäť vyniká zelenáv záplave hnedej, oranžovej.....
K jeseni jednoznačnepatrí i farba červená.......
No ale tu to už máme nejaké pestré....
Nevedel som, že jesennoufarbou je i modrá. Možno to je špecialita Brezového hája...
Tieto fotky som spravil cestou do práce vo štvrtok ráno.Už som kvôli zaspaniu meškal, ale to čom som videl na malej ploche - niekoľkých desiatkach metroch štvorcových mi nedalo. Vytiahol som foťák a spravil na rýchlo pár„jesenných“ záberov.
Podľa toho, čo si všímam v posledných mesiacoch, taktento malý parčík sa stáva obľúbeným miestom/miestom oddychu nielen preveveričky, vtáky, mamičky s kočíkmi resp. s malými deťmi a ľudívenčiacich svojich štvornohých miláčikov, ale aj pre tínedžerov hľadajúcichvhodné/skryté „územie“ pre stretnutia s cigaretkou i fľaškami rôznejfarby, veľkosti, obsahu. Rovnako tiež pre bezdomovcov, ktorí sa tam už ajzabývali - v jedno skoré letné ráno ma prekvapil pohľad na veľké tmavé vrecianeďaleko chodníka. Boli to spacie vrecia/vaky 2 bezdomovcov, ktorí možno právesnívali svoj sen o.....
A potom to takto v Brezovom háji vyzerá.Netvrdím, že za to všetko môžu len tieto dve skupiny ľudí. Určite sa pridajú aj ďalší, iní. Mne je však ľúto, že presúčasnosť je v značnej miere charakteristický takýto vzťah k nášmuokoliu, prostrediu. Podobných miest by som vedel v našom meste nájsťviacero. Asi aj vy vo svojich mestách, dedinách.....
PS: Vo štvrtok ráno som urobil uvedené jesenné zábery. Nasklonku dňa som sa s jeseňou stretol opäť. Tentoraz v piesňach a boloto oveľa príjemnejšie. Koncert Pavla Hammela a Radima Hladíkav Starom divadle bol skutočne fantastický. Spolu zahrali a P. Hammelzaspieval i dve piesne, ktoré mi pripomenuli toto jedinečné ročné obdobie.Keď pavúk svoje siete dotká a Stretnutie s tichom (hudba: Pavol Hammel, text: Kamil Peteraj), úryvkami z nich som "preložil" môj text.
