Pri návšteve obchodu som so záujmom pozoroval, aký široký je výber, len pokiaľ ide o džemy a marmelády, nie to ešte pri hračkách pre našich najmenších. Pri cene do 10 Eur za hračku sa nad cenou dnes málokto pozastaví, vloží si ju do košíka alebo ju priamo podá potomkovi a pokračoval ďalej v nákupe. Poviete si, že celkom dobrá cena a týmto by môj článok skončil. Pre továreň chrliacu desaťtisíce kusov hračiek denne alebo hocičoho iného je to skvelá cena, kde sa ich profit často pohybuje nad 30 percentami z ceny za kus. Prečo sú ale potom naše domáce, handmade hračky také drahé? Prečo sú vôbec všetky handmade veci také drahé? Prečo to nestojí toľko ako hračky v obchode alebo v hračkárstve, ako lacný dovoz z Číny a podobne? Pretože len tie suroviny na ich výrobu musíte kúpiť tu v maloobchode, resp. ich objednať zo zahraničia, ak ich tu my nemáme. Osobne sa pri varení snažím vyberať vždy to najlepšie, bude to jesť predsa moja rodina a moji blízki a pre tých chcem len to najlepšie. Neverím, že existuje niekto, kto kúpi dobrovoľne niečo polohnilé, zapáchajúce a dá to vlastným deťom a známym buď na jedenie alebo v prípade hračiek na hranie. Avšak veľakrát pri hračkách pozeráme na cenu.
Pri spomienkach na moje detstvo, kedy sme vyrastali s bratom, som mal hračky, ktoré so mnou jedli, hrali sa a v posteli vedľa mňa aj spali. Boli mojim rovesníkom v dobrom aj v zlom, spolu sme vymýšľali, schovávali sa a objavovali ten veľký svet a vytvárali si svet vlastný.
Prečo dnes radšej kúpime niečo z anonymného obchodu, kde už ani nie sú predavačky a v poslednom čase aj pokladníkov ubúda? Lebo predavačky a pokladníci stoja obchod peniaze a jeho akcionárov zisk. Mne nevadí, že niekto zarába, že má niekto biznis, keď pri tom podporuje miestnych výrobcov a pomáha tam, kde pôsobí. Čo mi vadí je, keď zisk od nás odíde, keď sa strata nadnárodnej matky odzrkadlí na jeho slovenskej dcére, keď našich ľudí zdierajú a dávajú im len toľko, aby ako tak prežili alebo ich dokonca idú prepustiť a celé to tu predať a tým zneistiť tisíce pracujúcich ľudí a ich rodiny. Alebo zamestnajú brigádnikov, študentov, u ktorých nemusia robiť odvody.
Moja kamarátka zo strednej školy a moja podporovateľka vo varení marmelád robí krásne ručne vyrábané - handmade hračky a aj tašky a ďalšie veci nielen pre malé slečny. Látky nakupuje v Nemecku a v USA a šije ich doma na šijacom stroji (priznajme sa, kto má ešte doma dnes šijací stroj). Sama si vytvára dizajn svojich výrobkov (žiadne kradnutie a tunelovanie nápadov), vytvára marketing pre hračky a pre ich predaj, sama výrobky distribuuje, balí, ponúka. Sama taktiež platí odvody, dane, účtovníčku, nájom, elektrinu potrebnú pre jej šijací stroj. Po tomto všetkom, čo všetko musí a nesmie na to zabudnúť, sa nečudujem, že jedna hračka stojí aj viac ako 25 Eur. V rukách totiž nevyrába len kus niečoho anonymného, čo po pár dňoch zapadne prachom v detskej izbe a o rok či dva to skončí v kontajneri – česť tým, ktorí hračky posunú ďalej takým, ktorí nie sú tak obdarovaní ako oni. Kamarátka vytvára príbeh, dáva každej hračke dušu, kus zo seba, každá z hračiek je originál, krásne vonia, človek má chuť si ju pritúliť, a je jedno, že bude mať onedlho 35 rokov (to neznamená, že kto ma pozná, má mi kúpiť takú hračku :-D). A je jedno, či ide o zajačika, ovečku alebo medvedíka alebo bábiku.
Pri výbere pre mojich blízkych sa snažím vyberať kvalitu a k tomu priamo úmerne aj cenu. Podobne je to ako pri tankovaní pohonných látok. Ak raz natankujete lacno a auto Vám potom vôbec nejde dobre a v servise Vám povedia, aby ste tankovali len kvalitu, tak to urobíte, lebo auto stálo veľa peňazí. Deti sú naša budúcnosť, to, čo im my teraz dáme, sa nám vráti. A nevravím len o hračkách. Myslím tým aj lásku, aj pozornosť, aj úsmev a príbeh.
Aj ja v živote a pri varení vyberám len tie najkrajšie, najlepšie produkty, ktoré sú dostupné na trhu, ale dopadnem ako vždy, po zvážení pomeru cena a čo za to radšej vyberám tie produkty, za ktorými vidím konkrétneho človeka. Preto mám dodávateľa domácich vajíčok, domácich klobás, paštét, oškvarkov a aj ovocia a zeleniny. Viem totiž, že ten človek to sám vyrába a jeho rodina to tiež používa, ochutnáva, pomáha mu. Čím to je, že v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku nemajú problém zaplatiť za kvalitu aj trikrát toľko, koľko u nás. A nie je to len platmi. Nie sme takí bohatí, aby sme mohli kupovať lacné veci. A investovať do detí je tou najlepšou investíciou, od nich totiž záleží, aká bude naša budúcnosť.
