Skúsim sa dotknúť všetkého. Pekne poporiadku. Najprv však vysvetlenie pár pojmov a nechcených právd.
Sme tuční. Priberáme. Dokonca aj deti sa rodia s nadváhou. Len sa pozorne pozrite okolo seba.....Videli ste to? Opäť spomeniem Ameriku. Nech nám je výstrahou. Každý tretí Američan má diabetes alebo pre - diabetes. Ak sa už to nepovažuje za epidémiu, tak neviem čo iné. Pre šetrenie času (a „gúglu“) uvádzam, že diabetes je chronické ochorenie, pri ktorom telo nevytvára alebo riadne nevyužíva inzulín. Inzulín (veľmi zjednodušene) je hormón, ktorý nášmu telu pomáha využívať energiu z prijímanej potravy. Čiže ak si inzulín neplní svoju prácu, hladina cukru v krvi zostáva vysoká. Pre - diabetes je stav, keď je cukor v krvi vyšší, ale nie až tak vysoko aby to mohlo byť diagnostikované ako diabetes. Diabetes môže spôsobiť predčasnú smrť, oslepnutie, zlyhanie obličiek, infarkt, veľmi bolestivé nervové poškodenie, a dokonca je jedným z najbežnejších príčin amputácie dolných končatín (snáď sa na mňa veteráni z Afganistanu nebudú hnevať). Samozrejme, nič nie je čiernobiele. Ani príčiny vzniku diabetes. No jednou z príčin sú aj zlé životné návyky a stravovanie (hlavne pri diabetes typu 2 a pre - diabetes).
Podľa doktora Josepha Mercolu, (aj z jeho knihy „Take Control of Your Health“ práve čerpám) táto epidémia sa dá zvládnuť prakticky cez noc. Stačí eliminovať vysoko spracované jedlá (áno, to sú presne tie, pri ktorých v kolónke „zloženie“ nájdete tridsaťpäť ingrediencií) a zapojiť cvičenie. Možno sa pýtate: „Ale čo to má spoločné s mojím milovaným chlebíkom? Veď to už dávno vieme...“ Pán doktor Mercola pokračuje ďalej. Veľmi dôležitým faktorom je limitovaný príjem obilnín (grains). A máme to tu!
Vo väčšine prípadov diabetes ide ruka v ruke s nadváhou a obezitou. A opačne. Ak má každý tretí Američan diabetes alebo jeho „pred formu“ a dvaja z troch majú nadváhu či dokonca obezitu, niečo tu potom nehrá. Alebo akoby sami povedali: „Something must be wrong“.
Vyhýbanie sa obilninám a cukrom celkovo bolo spopularizované pánom doktorom Atkinsonom. Hoci nízko - sacharidový spôsob stravovania a lá Atkinson býva zväčša veľmi účinný na stratu telesného tuku, tento jednostranne ladený model nezahŕňa fakt, že každý sme individualita a každý z nás potrebuje iný prístup k svojmu telu. Treba iba pozorne načúvať. Nie, nemýľte si to s tým, že ak ja mám chuť na čokoládu tak to je signál môjho tela, že ju potrebuje a tým pádom dva plus dva sú opäť štyri, čiže to musí byť aj pre moje telíčko zdravé. Bohužiaľ, nie je to tak. Skúsim tento jav bližšie vysvetliť. Opäť úplne jednoducho, aby to pochopil aj človek, ktorý celý deň maká pri sústruhu a nemá chuť čítať odborné (alebo odporné) články plné vedeckých a medicínskych výrazov.
Priemerný človek. Spapá čokoládu. Hladina cukru v krvi sa zvýši. Inzulín to spozoruje (to je ten lepší prípad). Snaží sa niečo s tou energiou urobiť. Pýta sa svalov: „Potrebujete energiu?“
Odpoveď zväčša: „Nie, plní, skús pečeň (zásobáreň energie pre telo).“
Pečeň má však tiež „fullku“. Inzulín ostáva bezradný. Kto dával pozor trošku na fyzike (aj keď ja som to nebol) tak platí zákon zachovania energie, čo zjednodušene znamená: energia sama o sebe nevzniká a ani nezaniká. Veľmi podobne to prebieha aj v našom tele. Napokon, náš inzulín, ktorý rád dodržiava zákony, pomôže uskladniť nahromadenú energiu vo forme....áno, vo forme tuku. Hladina cukru konečne klesne. Väčšinou však pod hladinu normálu (hypoglykémia). To má za následok ďalšiu hroznú chuť na niečo sladké, nejaký cukor, nejakú energiu. Cukor chce cukor. Naše telo je v takejto „hojdačke“ celý deň. Možno celý život. A inzulín sa pomaličky unavuje alebo telo s ním odmietne spolupracovať. A s tým súvisí množstvo ďalších nepríjemností, porúch tela alebo toľko obmieľaná nadváha.
Ale čo tým básnik chcel povedať? Čo mám vlastne robiť? Ako sa stravovať?
Podľa môjho skromného názoru, po prečítaní množstva kníh, článkov a urobení prieniku množín z tej kopy rôznych prístupov k danej problematike, návrh znie takto:
Vyberajme si zdroje energie rozvážne a s rozumom! Nie všetky sacharidy (cukry) sú tvorené rovnako.
Pán doktor Mercola uvádza, že sacharidy, ktoré by mali tvoriť „gro“ našej stravy, sú tie, ktoré môžeme nájsť v zelenine s vyšším obsahom vlákniny, (brokolica, kel, kapusta, rôzne šaláty...) a ktorá väčšinou rastie nad zemou. Tiež s ním nesúhlasím úplne do bodky. Nebojte sa, samozrejme, že môžete (musíte) jesť aj tak zdraviu prospešnú mrkvičku, či reďkovky. Zo samotnej mrkvy, aj keď má vyšší glykemický index, (čiže rýchlejšie sa dostáva cukor z nej do krvi), ešte nikdy nikto nikde nepribral. Takže výhodou jedenia prevažne komplexných sacharidov aké sú obsiahnuté napríklad v zelenine je to, že spomaľujú uvoľňovanie jednoduchších sacharidov (cukru), čo má za následok nižšiu hladinu uvoľneného inzulínu, o ktorom sme hovorili vyššie.
Na druhej strane tu máme (konečne) tzv. „problémové“ sacharidy, ktoré majú veľký vplyv na hladinu nášho cukru v krvi. Áno, hovorím o chlebíku a celkovo o výrobkoch z obilia, o cestovinách, zemiakoch alebo kukurici (nie, nie je to zelenina). Tieto sacharidy by bolo ideálne jesť v čo najmenšom množstve alebo (s dôrazom na to „alebo“) tej najideálnejšej forme. Čiže nechcem globalizovať, či úplne simplifikovať danú tému. Nežiadam odstránenie všetkých obilnín z nášho sveta. Netvrdím, že by sme ich nemali nikdy jesť. Ja iba zdôrazňujem: „vyberajme si“. Ich nutričný obsah z nich naozaj nerobí „superjedlo“. A plus, je tu aj glutén (lepok), ktorý sa v nich nachádza a s ním spojená averzia (pšenica je jedným z veľkých alergénov v našej strave).
Ale čo v prípade ak sa ich neviem vzdať, nie som sensitívna/y na glutén, čo si vybrať?
Napríklad ovsené vločky (nečakané, že). Sú minimálne spracované, majú vysoký obsah vlákniny, nízky glykemický index a obsahujú látku s názvom „beta glukán“, ktorá pomáha srdiečku a znižuje cholesterol (ktorý však nie je až tak rizikový faktor ako sa o ňom všade dookola rozpráva, no o tom nabudúce, to je iný príbeh).
Daľej tu máme „Quinoa“ (v každom dobrom Bio obchodíku). Inkovia ju nazývali „matkou všetkého obilia“. Quinoa však patrí k tým potravinám, ktorým sa dostáva neustálej mis - kategorizácie (podobne ako kukurica, arašidy...). Nie je to obilnina ale semienko. Nepodstatné. Podstatné je, že má vyšší obsah proteínu a ako bonus, proteín je vyššej kvality ako u ostatných obilnín.
A čo ryža? Ak už bez nej nemôžete byť, skúste nahradiť klasickú bielu ryžu tou nutrične hodnotnejšou, hnedou. Keďže, na rozdiel od bielej, hnedá ryža má odstránený iba vrchný „obal“, zachováva si látky ako niacín, vitamín B6, magnézium, mangán, fosfor, selén a nejaký vitamín E. Má samozrejme aj vyšší obsah vlákniny.
Tak sú celozrnné výrobky lepšie?
Síce som to trochu načrtol v diskusii v mojom predchádzajúcom článku, no rád to zopakujem: V niektorých ohľadoch…Žiadne zrno nemôže byť ponúkané na konzumáciu v kompletne nespracovanom, neupravenom stave. Nikto neotrasie zrno priamo z klasov a nezačne ich jesť. Zrno musí byť upravené do určitého stupňa, aj kvôli tomu, že vo svojom prirodzenom „celozrnnom“ stave obsahuje množstvo „antinutričných“ látok, ktoré napríklad zabraňujú vstrebávaniu minerálov obsiahnutých v obilí. Takže otázka nestojí čí upravovať zrno, ale do akej miery. Čiže odpoveď je opäť jednoduchá. Vyberajme si tie najkvalitnejšie výrobky s najvyšším možným obsahom vlákniny (to je väčšinou dobré znamenie), žiadne prifarbené napodobneniny chleba s konzistenciou podobnou cukrovej vate (a vo väčšine prípadov aj nutričným obsahom).
Čo dodať na záver. Nikto nie je dokonalý (jeden taký bol a dali ho na kríž). Každý robíme chyby. Každý máme tú svoju „slabú“ chvíľku, alebo obdobie keď proste potrebujeme „zhrešiť. Dať si čokoládu. Užiť si to nezdravé jedlo. Veď život je aj o tom. Som taký istý. No viem, kde sú hranice, viem robiť v strave kompromisy (pre niekoho to znamená hrôzu naháňajúce slovo obmedzovať sa) a hlavne si viem vyberať...
PS: ... A ani chlieb už nie je to, čo býval! Pozrite sa:
http://hn.ihned.cz/c1-43505500-konec-ceskeho-chleba
Použitá literatúra:
MERCOLA Joseph, Dr., Take Control of Your Health
BOWDEN Jonny, Ph.D., C.N.S., The 150 Healthiest Foods on Earth
