"Jednou z prvých povinností doktorov je vzdelávať masy nebrať lieky.."(Sir William OSLER, častokrát nazývaný aj Otec Modernej Medicíny). Nie som žiaden doktor, či špičkový atlét, nerobím výskumy pre Slovenskú Akadémiu Vied, nemám plnú stenu diplomov...no mám zdravý rozum, snahu o tie najkvalitnejšie informácie a oči otvorené.Viac na: radyactive.sk. Zoznam autorových rubrík: Logikou k zdraviu..., Logikou k športu..., Súkromné
Prečítanie tohto textu zaberie tak 8 minút. Pochopenie viac. Že nemáte čas? A čo tak pre dnešok vynechať hlavné správy, či večernú telenovelu, ktorých skutočnú hodnotu som pred chvíľou splachol v záchode. Veď dostávame z nich iba kvantum úplne zbytočných informácií a "umelých" emócií, ktoré sa nás ani netýkajú. Teraz máte možnosť to napraviť. Nasledujúci slová môžu bytostne Vám a Vášmu okoliu pomôcť. Poďme na to...
Určite ste videli aj vy to množstvo billboardov, reklám na „super ovocie", ktoré k nám konečne dorazilo (neviem ako sme doteraz bez neho mohli žiť) cez pol sveta priamo z hlbokých pralesov Južnej Ameriky, aby nás ohúrilo svojou anti-oxidačnou schopnosťou. Premýšľal som, meralo takú cestu...musí na tom niečo byť. Či?
„A čo teda chceš našou spoluprácou dosiahnuť? Aký je tvoj cieľ?" pýtam sa klienta ako obvykle, aby som sa dostal bližšie k pochopeniu jeho očakávaní, odhadol motiváciu a aby sme si ujasnili spoločne výsledný produkt. Je to obchod. Ty mi zaplatíš a ja ti dám na konci „produkt". Štíhlejšie telo, viac sily, dynamiky, menej bolesti, lepšie know-how, či „iba" prachobyčajné spevnenie tela.
Kto som, čo som a prečo som tam kde som a robím čo robím. V preklade: pár potrebných informácií, ktoré vám môžu pomôcť lepšie súdiť moje blogy a mňa ako autora. Ide o 15 rokov skúsenosti, pokusov a veľa veľa omylov. Jedine tak sa dá priblížiť k pochopeniu súvislosti v neustále sa rozvíjajúcej oblasti akou je výživa a cvičenie. Ide o celoživotné štúdium, ide o silu meniť svoje názory. Ide o vášeň.
Opäť som raz mal oči otvorené (aspoň vidieť, že v škole nespím). Opäť som trochu fotil, hľadal, porovnával, kreslil, spájal a hlavne premýšľal. Podnetom k tomu bolo objavenie starej, ale veľmi zaujímavej nástenky v labáku na biochémii. Obsahovala (okrem iných) optimálne referenčné hodnoty pre cholesterol z "dávnych" čias. Nič zvláštne. No po detailnejšom preskúmaní sa mi zrazu rozžiarili očká.
Nezbláznil som sa. Vidíte dobre. Na stránke, ktorá propaguje zdravý životný štýl...vyprážam. Pochopili ste správne. Ako výživový poradca vám teda nebudem zakazovať úplne vylúčenie vyprážaných jedál, keďže to sám nerobím. Pre väčšinu ľudí to ani nie je reálne. 90% z nás takýto zákaz po mesiaci poruší a ten vyprážaný rezeň si dá. A ani sa nečudujem. Čo si budeme klamať...je to veľmi chutný pokrm :) Reálne vám však ponúkam návod ako si toto tradičné jedlo dopriať skoro s čistým stravovacím svedomím.
Videl som ťa. Sakra...ja som dokonca tebou bol. Ba čo viac, podobný pocit ešte stále občas mávam. Blúdim po fitku ako slepec, od činky k činke, bez pera, bez zošita, bez tréningového plánu - bez cieľa. Z každého kúta ktosi kričí...„Mal by si pridať váhu." „Prejdi na komplexné cviky." Vyskúšaj cross-fit."„Pridaj série, uber opakovania." „Uber série, pridaj opakovania..." Arghhhh! Dajte mi pokoj! Veď ja si k*rva chcem iba dobre zacvičiť...Ako sa z toho teda vysomáriť?
„JEDNOU Z PRVÝCH POVINNOSTÍ DOKTOROV JE VZDELÁVAŤ MASY NEBRAŤ LIEKY..." Tieto slová z úst otca modernej medicíny Sir Williama Oslera sa musia spolu s ním obracať v hrobe, keď vidia čo sa s nimi v dnešnej spoločnosti stalo. Ako stratili na význame a ako sa pomaličky menia na slogan: „Jednou z prvých povinností doktorov je vzdelávať masy BRAŤ lieky." A ideálne, brať ich čo najviac.
Minule som narazil na veľmi zaujímavú a úprimnú spoveď jedného 58 ročného kardiológa o vplyve extrémnych bežeckých vytrvalostných aktivít na naše srdce. Bola to voda na môj „intervalový mlyn" a tak sa chcem účelovo podeliť. Odporúčam si vypočuť celé video. Menej jazykovo zdatným ponúkam aj stručný preklad a samozrejme nebude chýbať ani môj názor.
Rodičia milujú svoje deti najviac na svete. Krásne. No sú skutočne vyjadrenia „milujem ťa" v rovnováhe s tým čo pre svoje dieťa denne robíte? Nezvaľujme všetko na genetiku, učiteľov, či neschopnosť doktorov. Čo ak vám poviem, že práve vy máte možnosť zlepšiť správanie vašej ratolesti, schopnosti sa lepšie učiť, či sústrediť iba zmenením toho, čo mu dáte každý deň na tanier. Nech sa páči, pár tipov.
Po veľkom úspechu prvých dvoch dielov (ďakujem za prečítania a ohlasy), skúšam triediť informácie na ďalší scenár. Nasledujúci „príbeh" sa bude odohrávať znova v tele každého z nás. Hlavnú úlohu si zahrajú opäť svaly a kĺby. No dnešná zápletka sa bude točiť okolo ich mobility a stability. Pohodlne sa usaďte, začíname...
„Veď mňa kríže nebolia! A cvičím brušáky už roky." Moja odpoveď na podobné argumenty je stále rovnaká. Aj ja som cvičil brušáky. Ani mňa nebolia kríže. No načo ďalej riskovať. Prosím kliknite na iný článok. Vám ostatným, či už s bolesťou, alebo bez gratulujem a oznamujem, že nasledujúci text obsahuje to naj zhrnutie, aké som schopný zozbierať, zjednodušiť a vpísať do jedného článku z tejto určite veľmi zaujímavej a kontroverznej oblasti akou tréning brucha rozhodne je.
Dlho som tu nepísal. Chcem zaujať čitateľa. Tak začnem mojím obľúbeným spôsobom. Rečníckou otázkou. Pýtam sa: „Čo urobí sedemnásťročný chlapec ak mu stále po roku tréningu nevidno vysnívaný „six-pack"(kocky) na bruchu?" Odpoveď. Automaticky začne cvičiť brucho viac. Namiesto 60 sed-ľahov v tréningu, začne ich robiť 100. No kocky sa stále skrývajú. Začne robiť 200. Možno 300. Veď fantázií a počtu brušákov v tréningu sa medze nekladú. Je to zdravý cvik. Páli. A aj na základnej škole sme ho robili. Nemôže uškodiť. Či?
„Dúfam, že proťak si vzal!“ skríkol mongolský bojovník na svojho druha v zbrani, ktorý usilovne balil veci pred ďalšou výpravou kdesi uprostred vyprahnutej suchej stepi. „Jasnačka, bez neho ani na krok. To radšej šabľu zabudnúť!“ odvetil kolega tľapkajúc koženú brašnu po okraj naplnenú akýmsi bielym sypkým práškom – proteínom. Títo dvaja bojovníci dobre poznali výhody bielkovín. Pred osemsto rokmi. Poznáte ich vôbec dnes?
Rodinka sa chystá raňajkovať. Mama s úsmevom na tvári krája chlieb (aj na ten by som mal výhrady), natiera ho niečím žltkastým (určite nejaký „zdravý, srdcu prospešný“ margarín), otec zatiaľ vyberá čerstvé pomaranče, dáva ich odšťavovať...zrazu abraka - dabra....v ruke už drží krabicu od džúsu a nalieva ho deťom do pohárov. Slnečné lúče dotvárajú atmosféru. Všetci šťastní – okrem ich krvného obehu, ktorý opäť ako každé ráno musí bojovať s tekutým cukrom prijatým prostredníctvom nevinne vyzerajúceho džúsu.
Keďže môj prvý diel o cholesterole sa “rozpredal” dosť rýchlo, bolo už načase zverejniť pokračovanie. Som spokojný, keďže prvá časť “zarobila” kopu kliknutí (snáď aj prečítaní), komentov, kritiky, obvinení, nadávok, ale aj kladných ohlasov o zmene pohľadu na vec. Za všetko som vďačný. To pozitívne od vás ma nakopne pokračovať v tom, čo robím, to negatívne ma nakopne pokračovať v tom čo robím ešte tvrdšie. Áno, áno je to klišé. Ale pravdivé.
Upozornenie: Čítať iba na vlastné riziko. Autor článku nepreberá žiadnu zodpovednosť za zlepšenie vášho zdravia (číslo účtu pošlem emailom :). Autor článku iba chce rozšíriť obzory, podať iný pohľad na vec, poprípade naštvať pár doktorov, aby sa začali viac samovzdelávať. Každý z nás ma právo sám sa rozhodnúť, čomu uverí.
Merače srdcovej frekvencie (športtestery) sa dnes už bežne používajú pri tréningoch. Cvičenie v rôznych tepových zónach sa stalo štandardným protokolom od špičkových atlétov až po nás bežných smrteľníkov. Ale čo ak vám poviem, že tak často používaná formulka na vypočítanie maximálneho tepu srdca (220 – vek) je nepresná. A že dokonca aj samotní stvoritelia boli prekvapení, ako si lekárska a fitness komunita osvojila daný vzorec bez akéhokoľvek ďalšieho výskumu.
Nesúďme knihu podľa obalu. Nesúďme silu človeka podľa veľkosti jeho bicepsu. Veci často krát nie sú také, aké sa zdajú. Sila akou je sval schopný pracovať závisí od stupňa aktivácie daného svalu nervovou sústavou. V preklade, naše svaly dokážu dvihnúť napríklad aj auto. Len o tom ešte nevedia.
Určite ste to počuli aj vy. Hlavne z tých „dobre“ informovaných zdrojov. Príjem vysokého množstva proteínu (bielkovín) spôsobuje poškodenie obličiek. Moment. Nie tak rýchlo. Zvážte nasledujúce: každý vie, že šport ako taký, je skvelým prostriedkom na pálenie kalórií, zvyšuje kondíciu, prospieva nášmu srdiečku, naším kostiam, svalom...Takže šport je veľmi prospešný, správne?
