Kde bolo, tam bolo...žilo jedno malé dieťa, ktoré sa už už chystalo postaviť na nohy. Hovorí si: „Rodičia na to už dlho čakajú. Dokážem to. Ten pohyb mám už dávno v hlavičke naprogramovaný. Je môjmu telu prirodzený. Pridržím sa o kreslo. Dostanem sa zo štyroch na dva. Vystriem hruď, spevním chrbticu, napnem bruško, kolená mi nebudú prečnievať cez špičky, hlava v neutrálnej polohe.....a tlačím do piet....jeee ja vstááávam. Určite za to dostanem novú hračku."
Otázky pre rodičov. Neprebiehalo to podobne? Alebo, nehraje sa vaše dieťa v podobnej polohe (ako na obrázku)? Nevykonáva denne množstvo takýchto opakovaní?
Pointa? Vyššie popísaná technika, ak si pozriete do literatúry, sa veľmi podobá na techniku k dobrému zvládnutiu drepu. Áno, toho nebezpečného cviku. Veľmi škodlivého. Vraj.
Pravdou je, že drep môže byť dosť nebezpečný. Najmä ak sa vykonáva bez dostatočnej mobility v bokoch. Najmä ak sa vykonáva bez dostatočnej stability v driekovej oblasti chrbtice, ktorú nám sprostredkuje aj pevné jadro (viď minulé diely). Malé deti sú veľmi pekným príkladom úžasnej mobility. Čím stárneme, tým viac ju strácame. A tým viac by sme sa o ňu mali starať. Strata mobility (a stability) v určitých kĺboch môže byť pravdepodobnou príčinou bolesti, ktorú pociťujeme na našej pohybovej sústave. Práve okolo tohto tvrdenia sa bude točiť celý „film", tak si ho dobre zapamätajte. Aby sme ale pochopili nasledujúce riadky, musíme si definovať, čo tá mobilita a stabilita vlastne je. Najjednoduchšia definícia vyzerá takto:
Mobilita: Schopnosť vykonať požadovaný pohyb (v celom rozsahu).
Stabilita: Schopnosť odolať nežiaducemu pohybu.
Druhé dejstvo.
Kde boleli kríže, tam boleli...žila raz jedna nestabilná drieková chrbtica spolu s nemobilnými bokmi. Ale nie, dosť bolo vtipu (aj keď vystihoval pointu). Momentálne vám chcem napísať o zaujímavej teórii od brilantného terapeuta menom Gray Cook. Tento človek má jeden vzácny dar. Dar zjednodušovania zložitých námetov. Celá analýza tela podľa Cook-a vychádza z jednoduchého tvrdenia, že naše telo je iba hromada navzájom pospájaných kĺbov. Každý kĺb (skupina kĺbov) má svoju špecifickú funkciu a je náchylný k určitým predvídateľným dysfunkciám (poruchám). Výsledkom tejto dedukcie je argument, že každý kĺb si vyžaduje osobitný prístup k nemu, najmä čo sa týka tréningu. O chvíľu pochopíte.
Joint-by-joint (kĺb-po-kĺbe) prístup k nášmu telu.
Zhrnutie teórie a la Cook:
Členok - mobilita
Koleno - stabilita
Boky - mobilita
Lumbálna časť chrbtice - stabilita
Hrudná časť chrbtice - mobilita
Hrudníkovo-lopatkový komplex - stabilita
Rameno - mobilita/stabilita
Začnem členkom. Podľa Cook-a, tento kĺb (skupina kĺbov) potrebuje zvýšenú mobilitu. Nedostatok mobility môže byť primárnym dôvodom, prečo sa vám lepšie vykonávajú drepy s malými kotúčikmi podloženými pod pätami. Koleno. Tento kĺb zas potrebuje zvýšenú stabilitu. A čo boky? Táto časť tela profituje rozhodne (aj keď nie iba) z mobility. Lumbálna (drieková) oblasť chrbtice jednoznačne stabilita. Mike Boyle (významný silový a kondičný tréner) uvádza na svojej prednáške, že rozsah rotácie, na ktorú bola anatomický predurčená táto časť chrbtice, nesmie presahovať 15 stupňov. Čo potom so všetkými tými rotáciami trupu vo fitkách? Môžeme ich vykonávať? Samozrejme, ak to podstata cviku dovoľuje a rotácia vychádza najmä z vyššej, hrudníkovej časti chrbtice. Tým sme k nej plynule prešli. Musí teda zostať mobilná. Ak nám stuhne, iná oblasť si to odnesie.
A to doslova. Pokračujeme ďalej. Hrudníkovo-lopatkový komplex. Jedná sa o rozhranie medzi lopatkami a trupom. Dôležitý „kĺb", ktorý nám predstavuje akúsi prenášaciu stanicu k hornej časti tela. Musí byť schopný udržať stabilitu, najmä aby poskytoval oporu pre mobilné ramená. No práve stabilita sa nám z tejto časti vytráca pri bežných činnostiach a polohách, ktoré s nimi súvisia. Napríklad polohy, pri ktorých nám ochabuje medzilopatkové svalstvo. Ramená nám padajú dopredu a dole. Áno, je to možno aj poloha v ktorej práve čítate tento článok. Správne, vystrieť sa, stiahnúť mierne lopatky, opicami sme už boli. A nakoniec prichádzame k ramenám . Ako som už spomenul, konkrétne ramená by mali byť mobilné. Čiže umožňovať nám vykonávanie požadovaného pohybu v každom smere (majú najväčšiu hybnosť z celého tela). No rameno ako také nie je možné anatomicky a funkčne oddeliť od lopatky a teda aj napojenia na hrudníkovú časti chrbtice. Preto celý glenohumerálny (ramenný) kĺb bol predurčený zabezpečovať okrem mobility aj stabilitu. Používa sa na to krásna a výstižná analógia: „Nemôžete vystreliť z kanóna, ak stojíte v člne." Čo to pre vás znamená? Vôbec nič....ak ste v pohode s tým, že v živote nedáte ruky nad hlavu. Ak s tým v pohode nie ste, čítajte ďalej (a nevadí, že nemáte ani kanón ani čln :).
Kde je teda pointa? Vyššie uvedená analýza dostane pointu , až keď pristúpime k bolesti. Ak ste aspoň trocha boli v obraze pri predchádzajúcom odseku, verím, že nebude problém pochopiť najpodstatnejšiu definíciu a zmysel tohto článku:
„Neschopnosť jedného kĺbu (skupiny kĺbov) vykonávať normálne svoju činnosť, prenáša stres na kĺb umiestnený NAD, alebo POD problémovým miestom."
Podobný pohľad ponúka vyjadrenie pani profesorky fyzikálnej terapie a neurobiológie Shirley Sahrmann, PT, PhD, FAPTA:
„Vždy keď dôjde k poraneniu svalu, problém hľadaj u slabého sinergistu*."
* (sinergista - sval ktorý dopĺňa a pomáha hlavnému zapojenému svalu)
Na lepšiu interpretáciu použijem ďalšiu analógiu. V dnešnom svete....nie...nemusím isť ani tak ďaleko a neurčito....totiž sám som často pristupoval k bolesti spôsobom ako keď počujeme pískať dymový detektor a utekáme z neho rýchlo vybrať baterky. V tomto diele ideme hlbšie za príčinou vzniku bolesti v krížoch. Ak už aj neveríte McGill-ovej teórii z minulých dielov o určitom počte opakovaní flexie (brušáky), ktoré naša chrbtica je schopná zvládnuť, kým dôjde k poškodeniu platničiek, skúsme sa viac zamyslieť nad logickosťou tejto Cook-ovej. Nevyberajte baterky z detektora.
Ok. Pauza.....Alebo nie. Koniec. Bude štvrtý diel, kde objasním detaily.
STAY RADY ACTIVE
