V krajine strachu

 15.10. 2016 sa mal v Bratislave uskutočniť koncert národného speváka Ondreja Ďuricu. Najskôr v Ateliér Babylon. Po verbálnych útokoch (nielen) na sociálnej sieti od bratislavskej kaviarne majiteľ podľahol ich tlaku a koncert zrušil s podivným odôvodnením, že priestory si už predtým rezervoval niekto iný.
 Poučený týmto vývojom Ondrej Ďurica rezervoval iný priestor a miesto konania koncertu oznámil len deň pred jeho konaním, aby sa predišlo ďalšiemu nátlaku na majiteľa. Mal sa konať v DK Dúbravka. V deň konania koncertu prišlo k nepríjemnému prekvapeniu. Vedenie DK Dúbravka oznámilo spevákovi, že z technických príčin je koncert zrušený. Vraj porucha elektrického zariadenia. Takže len jeden jediný deň stačil na to, aby na vedenie kultúrneho domu bol vyvinutý nátlak. Za ktorým stál hlavne „ľudsko-právny“ aktivista Róbert Mihály. Neskôr vysvetlím, prečo som dal ľudsko-právny do úvodzoviek. Nakoniec sa priestory na poslednú chvíľu podarilo vybaviť v Nitre, v DK Krškany, kde sa koncert aj uskutočnil.
Bratislavská kaviareň urobila nátlak na majiteľov priestorov preto, že vraj Ondrej Ďurica je neonacista. Šírenie nacizmu a fašizmu je trestný čin. Ja sa pýtam, prečo teda už dávno na neho nepodali trestné oznámenie. Naopak, úplne by som chápal, keby teraz podal trestné oznámenie Ondrej za ohováranie. Pretože Ondrej v žiadnom prípade nie je neonacista. Sledujem jeho súčasnú tvorbu, mám napočúvané všetky CD, ktoré doteraz na sólovej dráhe vydal, ale nič neonacistické, fašistické, alebo extrémistické som tam nenašiel. Jeho súčasná tvorba je o láske k vlasti, o nezmyselnosti vojen, o korupcii na Slovensku, o gorilách a mafii v politike... A práve to prekáža bratislavskej kaviarni, ktorá za judášsky groš zradila svoj národ a krajinu. Preto potrebujú zastrašovať a robiť nátlak na každého, kto nejde s nimi v jednom prúde, kto vraví politicky nekorektnú pravdu,alebo kto má iný názor ako oni.
 Iste, Ondrej má svoju minulosť, je bývalým spevákom Bieleho odporu, kapely, ktorá je označovaná ako neonacistická. Toto nemôžem posúdiť, nikdy som ich nepočúval.
Avšak, aj podľa Ondrejových slov, je to už minulosť, ktorú neovplyvní. Každý človek sa vyvíja a mení podľa životnej situácie, prostredia a okolností. Toto právo však paradoxne popierajú tzv. ľudsko-právni aktivisti.
 Najsmutnejšie na tom celom je, že tento koncert mal byť a bol charitatívny, ale títo vraj ľudsko-právni aktivisti dokázali takmer úplne zrušiť koncert, ktorým sa malo pomôcť trom ťažko chorým ľuďom ! Zaslúžia si názov ľudsko-právni aktivisti ??? Zaslúžia si ešte názov ľudia ??? Nedokázali pomôcť ťažko chorým ľuďom sami a napriek tomu nálepkujú ľudí, ktorí pomôcť chceli a pomohli. Uvedomili si tie hyeny vôbec, že neuškodili Ďuricovi ? Že neuškodili jeho fanúšikom, ktorí napriek všetkým polenám, ktoré im oni hádzali pod nohy, prišli na koncert v hojnom počte, lebo chceli pomôcť dobrej veci ? Oni uškodili práve tomu ťažko chorému človeku, ktorý s celou rodinou cestoval na koncert vyše 500 km !!! Cesta bola pre neho veľmi vyčerpávajúca. Zdravý človek si len ťažko uvedomí, aký vplyv na zdravie má aj psychika. Uvedomili si tie hyeny vôbec, v akom psychickom rozpoložení musel byť ten chorý človek, keď sa zrušili dve sály, do poslednej chvíle nevedel, kde bude koncert a či vôbec bude a ešte bol vtiahnutý do nálepkovania ?
 Vrcholom hyenizmu bol článok v Novom čase, ktorý „politicky korektne“ informoval o priebehu koncertu. Po ňom skončil Rado ( tak sa ten ťažko chorý človek volá ) v nemocnici ! Toto ste chceli ???!!! Nálepkujete ľudí fašistami, nacistami, extrémistami a sami ubližujete ťažko chorým ! Práve takto sa správajú praví fašisti !
 Ja sa teraz pýtam, v akej krajine vlastne žijeme. V krajine, kde fašisti nálepkujú slušných ľudí fašizmom. V krajine, kde sloboda slova a sloboda prejavu neplatí. V krajine, kde sa robí nátlak na ľudí s iným názorom. V krajine, kde vládne strach z iného názoru. V krajine, kde ľudí vyhadzujú z práce pre iný názor, ako napr. historika Martina Lacka. V krajine, kde chodia divní ľudia za zamestnávateľom a zastrašujú ľudí s iným názorom. V krajine, kde sa ľudia boja podpisovať petície, aby neboli kvôli tomu perzekvovaní. V krajine, kde sa ľudia boja nahlas vysloviť svoj názor. V krajine, kde sa za názor zatvára do väzenia (a to doslovne) ! V krajine totality, v krajine strachu !