Takže v skratke: Často počúvam v médiách a najrôznejších politických diskusiách názor, že na Slovensku máme stále malé zastúpenie žien vo verejnom živote v porovnaní s vyspelou Európou. Určite to bude pravda, keďže štatistiky nepustia a ani nie je žiaden dôvod v tomto verejnosti klamať. Bol by som rád, ak by sme aj tento "problémik" nášho spoločenského života vyriešili.
A teraz to príde: Keď sa začneme zamýšľať nad problémami rôznych odvetví slovenskej spoločnosti, určite narazíme aj na obrovské problémy slovenského školstva. Ide o nedostatok kvalifikovaných jazykárov, nedostatok financií, viac ako mizerné platy, neúcta spoločnosti voči tomuto vzácnemu povolaniu a prefeminizovanosť... A som pri merite veci. Na jednej strane počúvam o nedostatočnom zastúpení žien vo verejnom živote a na druhej strane vidím slovenské školstvo... Prešľapuje z nohy na nohu, tvári sa, že realizuje nejaké reformy (často len papierové), je nedostatok nových, moderných učebníc, stále viac detí, ktoré si vyžadujú minimálne špeciálny prístup, či špeciálnu pedagogiku a s tým všetkým sa pasuje denno-denne niekoľko tisíc učiteliek...
Na záver: Možnože máme málo žien v top manažmente, možno ich je málo v politike, ale v školstve ich málo nie je a napriek tomu toto odvetvie nemôžem považovať za výkladnú skriňu slovenskej spoločnosti.
Nikoho som nechcel uraziť a ani voči nikomu som nechcel vysloviť nevôľu. Len si kladiem otázku, či prefeminizované školstvo vôbec má nádej na pozitívne a konštruktívne zmeny už v blízkej dobe, alebo ostaneme len pri rečiach a stále modernom športe: vždy, keď sa niekde stretne skupinka učiteľov, debatka sa zvrtne na sťažovanie sa. Kedy a kto prejde od problémov sťažností k zlepšeniu reality?
