The Idiot Box

Prečo práve o ňom? Viem, je to otrepaná téma, každý jeden a polty (jazykovedci, chutím dobre s bryndzou) človek sa s ňou už zaoberal. Možno že už aj opice ktoré majú onedlho napísať veľdielo všetkých čias sa týmto už zaoberali. No nechcem nič kritizovať, ale chcem sa najmä podeliť o to, čo som v mojej belgickej hosťovskej rodine odpozoroval a povedať, čo si o tom myslím.

Predstavte si krásne nedeľné jesenné ráno. Nie je ešte natoľko zima aby sa nedalo chodiť na prechádzky. V takéto rána sa zapína televízor o ôsmej. A pre istotu pekne nahlas. Kto by spal keď v krabici dávajú toľko fantastických vecí(v skutočnosti 5. repríza seriálu z 80tych rokov). Ja si trosku podudrem, dám si na uši slúchadla a pustím si hudbu a ignorujem úspešne v mojej izbe svet. Po pár hodinách (asi o 11:00) mi to nedá a zájdem sa dole sa ukázať. Vstúpim do obývačky. Na zemi sú pováľané hračky a deti pozerajú autentické videá z naháňačiek. Po chvíľke premýšľania kde sú moji host rodičia uvidím otca. Podľa jeho frflania vždy usúdim, že „mama“ je ešte v spálni(opak sa ešte nikdy nestal) . Intenzita frflania závisí od toho, či je „mama“ hore a pozerá televízor, alebo ešte spí.(otec väčšinou varí cez víkendy obedy preto sa ním nebudem vo zvyšku blogu zaoberať. Ale aby ste si vedeli predstaviť čo robí, tak si predstavte psa čo vie variť, šteká, nehryzie a občas príde pozrieť čo je v telke). Táto rodina má televíziu v každej izbe okrem kuchyne, kde sa plánuje dokúpiť. Veď si to predstavte. Jesť bez televízora. Kde to sme? Ako sa tak zvečerieva, mama príde dole kde je väčší televízor aby si pozrela seriály. Je to vždy veľmi kritický rituál pretože diaľkové ovládanie je v rukách detí a tie ho bránia lepšie ako medvedia matka svoje mladé. Po chvíľke kriku „mama“ vyhrá svoje ovládanie a sadne si konečne pred obrazovku. Decká odídu do svojej izby a zapnú si ten stroj tam. A tak ostane cela família asi tak do deviatej večer kedy by sa už bodlo niečo zjesť a zapiť to množstvo junkfood-u ktoré zjedli. Po večeri „mama“ zahlási svoje okrídlene: som unavená. A víťazoslávne vylezie na poschodie a zapne si tam televízor. Celá tato tragikomédia sa končí asi o druhej ráno a znova sa začne na druhy deň o ôsmej.

Tak takto nejako vyzerá víkend v mojej host family. Človek si asi povie že ved to robí kopa rodín. Ja o žiadnej neviem. Ale, viete čo ma zarazilo? Vianoce. Každý z nás si pozrie cez Vianoce telku, ale preboha nie pri štedrej večeri. Televízor išiel počas celého dňa a nevypol sa ani pri nej. Neviem ale mne sa to zdá smutné. A čo je smutnejšie že takto to je každý deň.

A čo decká? Mam tu host bratov. Majú osem, päť a tri roky. Každí ovláda umenie ovládania diaľkového ovládača a každý pozná televízny program ako kresťania otčenáš. Televíziu pozerajú od príchodu zo školy až po spánok, ktorý sa vďaka tomu že máju televízor v izbe dostaví niekedy až o jednej po polnoci. Najstarší už začína opakovať gagy po postavičkách. Bez toho aby si uvedomil že hovori niečo neuveriteľné povie jeho mame:“Neznášam ťa!“, „Odíď z domu!“ alebo „Nie si moja matka!“. Z vtipného seriálu tiež pochytil zábavu sa vyhrážať že ak nedostane určitú vec povie zmámim že ho mama nekŕmi a že ho bije. Po vypnutí toho diabolského stroja nesleduje niečo čo by sa dalo prirovnať k „absťáku“. Najstarší začne byt neskutočne agresívny, kričí a kope do všetkého naokolo. To je len taký malý kúsok toho čo môže spôsobiť tá krabica.