Štátna propaganda v Rusku funguje, milióny Rusov pravdu o Ukrajine ani nepozná, iní síce vedia, že tam umierajú civilisti i vojaci, ale nenamietajú. Putinova stigma záchrancu civilizácie stojí na mamutích základoch. A nájdu sa i takí, − demilitarizovaní hneď na námestí −, ktorí cez prizmu pacifizmu nechcú ani Putina. Avšak väčšina Rusov považuje útok na suverénnu krajinu za správne rozhodnutie. Bez ohľadu do akej miery môžeme týmto prieskumom veriť, platí skutočnosť, že tých pár protestov Putinovi neuškodí. Dezinformačná kampaň a likvidácia nezávislých médií, ktorá už roky deformuje kritické myslenie Rusov, nebola len zlovôľa vodcu impéria, ale predovšetkým systémová príprava chorého muža degradovať akýkoľvek progres mimo hraníc Ruska. Ak už to nejde Rusom nepôjde to ani iným. A ak to ide iným, musí to i nám – doping. Ako zálohu si ponechalo vojnu. Že vstup Ukrajiny do NATO? Že rozširovanie aliancie? Ale no, bavme sa triezvo. Kto dnes verí, že prvú svetovú vojnu rozpútal jeden atentát? Nakoniec, vstup Ukrajiny do NATO by bol prinajmenšom beh na dlhé trate s neistým koncom. A vôbec aliancia sa rozširovala dávno pred Krymom. Ďalší naratív mal poukázať, na koho iného, ako na USA. Ešte že tam nie je Soros, či je? Nie, nič z toho nie je to pravé orechové. Leitmotív je väčší, je imperiálny, siaha nielen k Ukrajine, ale i k severnému pólu a sníva o Afrike, vlastne už sa realizuje. Ale aby som nezabudol v prvom rade sú to jeho susedia. Na vojnu musí byť dôvod a začať si vojnu to musí byť guráž, ale nie až taká, ak niekto neustále provokuje. A tak sa z diplomatického riešenia, ku ktorému západ neustále nabádal stala obyčajná provokácia.
Rusko tvrdilo, len pár dní pred osudným 24. februárom, že na Ukrajinu nezaútočí, že cvičenie je len cvičenie. Z iných zdrojov, už po začatí vojny poslanec Štátnej dumy Šajchutdinov priznal, že útok bol plánovaný už rok pred inváziou a z rovnakého zdroja sa dozvedáme, že ak by nezaútočili Rusi, zaútočila by Ukrajina. To prvé je vierohodné, to druhé kravina. Vojna a šarvátka malých detí majú jedno spoločné, − slabší nenapadne silnejšieho − len s tím rozdielom, že na pouličnú bitku sa hneď zabudne, ale vojna národov zanechá nesmierne škody a hlbokú nenávisť na dlhé generácie.
Ale vráťme sa k ruskej propagande. Ak mala rokmi vedená dezinformačná kampaň rozvíriť tiché vody európskej stability, tak nezabrala. Až na Slovensko. U nás má následok, vždy takú príčinu, aká sa hodí našej inovernej opozícii. Či pandémia, či vojna, všetkému možno priradiť inú kauzálnu súvislosť, než akú káže logika. Chlapíci vymýšľajúci alternatívy dajú veciam iný rozmer. No ani s tým najdokonalejším mikroskopom nedovidíme na ten zázračný atóm, ktorý im osvetľuje realitu. Čo je to? Atóm odlišnosti? Alebo je to dogma vášňou nabitá do špiku Putinovej kosti? Kto sa k tomu prizná? Ak sme tomu uverili, tak verme. Slováci neradi priznajú omyl. To ako by ste sa pýtali nemého, či je naozaj nemý. Nepovie. Čo je však hrozné, že návnada na ktorú sa prilepili mnohí Slováci − no nazvime ich infikovaní rusomániou − u nás zabrala. A to až tak, že by špeciálnu vojenskú operáciu – oficiálny názov v Rusku − najradšej dotiahli až k Bratislave.
Možno i preto je u nás dočasná stopka nezmyslom a klamstvám na internete, to z mála šťastných riešení. Ak tu máme pluralitu názorov, slobodnú tlač a široké spektrum porovnávania či diskusií, − a predsa to na zdravý úsudok nestačí − čo by nastalo, ak by sme tu mali jednostrannú štátom riadenú a predpísanú doktrínu ako v Rusku? Vlastne to vieme, pred rokom 89 sme to zažili a úprimne, koľko Slovákov považuje tento rok za tragédiu? Je ich dosť.
Smer to má teraz ťažké – ani nemusí, veď sme na Slovensku – vysvetľovať voličom, ako hlboko sa mýlil, keď v Rusku videli archanjela tradičnej civilizácie. Priznanie si chyby by bola doživotná trauma, po chvíľke mlčania prišli s tradičným receptom, blanáriť a vytáčať sa ako had. Podľa poslanca Blanára, vraj v dezinformačnej kampani nevieme komu máme veriť. Porovnáva niečo čomu určite i sám neverí, štvavé a klamlivé správy o nacistickej a agresívnej Ukrajine a mierovej misii Ruska, ktorá ide Ukrajinu zachrániť porovnáva s informáciou o uväznených Ukrajincov, ktorí podľa Zelenského padli v boji, hoci sa neskôr ukázalo, že sú uväznení. Práve tu sa ukazuje, ako porovnanie dvoch neporovnateľných vecí dokáže nekritické myslenie zhltnúť i s navijakom. Ale neverím, že to myslel vážne, skôr je to stratégia Smeru, navariť jedlo, ktoré sami nezjedia – až na Blahu – a ponúknu ho svojim voličom, ktorí ho zlížu do omrvinky. Práve tak ako Ficov wehrmacht, či toto scestné porovnanie, alebo z ruskej tlače prevzaté „na vine sú USA“, sú schopní smeráci zapredať čokoľvek, len aby dosiahli svoje. Fico a jeho kumpáni sa síce potkli, ale narovnali sa a pôjdu ďalej. Máme sa na čo tešiť, lebo oni neprestanú, možno až dovtedy, kým si ďalšia generácia ich spolupútnikov nepovie, že už chce byť normálna.
Čelíme démonu postfaktuálnej doby. Dojmy, názory, fabulácie postačia, aby silu faktu a čistej reality vystriedal pokrivený obraz reality. Zrazu vojna, nie je až taká zlá, z agresora sa stáva obeť, boj proti hoaxom a dezinformáciám je útok na slobodu slova a zabíjanie a bombardovanie civilistov je boj proti fašizmu. To je obraz dnešnej internetovej doby, ktorá pomaly a presvedčivo vytesňuje argument i zdravý rozum z pozície, ktorá bola ešte pred nedávnom neochvejná. Ukázala to pandémia a teraz vojna na Ukrajine. A čo bude ďalej? Akákoľvek zmodifikovaná téma si nájde svojho adresáta. Pripravme sa na to, že už nebude pravda a lož, dobro a zlo či spravodlivosť a nespravodlivosť. Svet, v ktorom žijeme sa už stáva bojiskom emócií, názorov, uhľa pohľadu a nepochopení. A nebude to len bojisko na poli diskurzu, komunikačnej výmene názorov, ale plnom význame i bojisko, ktoré zmení medziľudské vzťahy, demontuje zaužívané formy správania, zničí rodinné putá, rozoštve priateľov a deštruuje všetko, čo sme v predinformačnej dobe tak pomaly a precízne formovali. Možno trocha tej cenzúry nezaškodí, ak chránime deti pred násilím a erotikou, tak prečo nechrániť i pravdu. Áno, určiť mantinely v tomto prípade je ťažké, ale stojí za to, aspoň to skúsiť.
