Podávať trestné oznámenie za výrok novinára Martina Šimečku o zbabelom národe z úst toho najväčšieho zbabelca, navyše premiéra je hodné Ficovmu divadlu. Isteže Slovensko nie je zbabelý národ, iba národ kde žijú zbabelci, hrdinovia a tí ostatní, ktorí sa pridajú tam, kde sa im to hodí. Čo je však povzbudivé, vo svojich dejinách sme mali nejednu hrdinskú osobnosť, ktorá sa postavila tyranii, útlaku a zlu. Stáli na tej správnej strane v ktoromkoľvek období našich dejín, nie však teraz. Vládna koalícia a ich najväčší „mierotvorcovia“ nás dennodenne presviedčajú aké to je, byť zbabelý. Áno, v ich podaní sme suverénny a hrdý národ. Má to však chybný úsudok. V jednom rade kritizovať, až znevažovať všetko, čo je záujmom NATO a EÚ a na druhej strane sa k nim hlásiť, nie je výsada zvrchovanosti, ale schizofrénie, či pokrytectva. Vyberme si. Byť hrdý a suverénny a pritom zapredať hodnoty slušnosti, spravodlivosti a ľudskosti pre lacnejší plyn, či neustále omieľať slovenské záujmy a povýšiť ich nad spoluprácu demokratických krajín proti agresii a zlu, nie je výsada suverénneho Slovenska, ale prejav zbabelosti a slabosti. Alebo je to všetko inak a táto kamufláž vládnej koalície len zakrýva latentnú sympatiu s autoritatívnym Ruskom? Prokremeľské trúby podporované akýmsi stáročným mýtom o panslavizme najprv nainfikovali svojou krvou voličov (ani veľmi nemuseli), aby sa potom pustili do dekadentného západu (akoby sme jeho súčasťou ani neboli). Smeráci a ich pridružení mecenáši pokrivenej reality nás varia v kotly, dúfajúc, že si zvykneme. No neuvarili sme sa za Mečiara a nebude tak ani za Fica, hoci straší, klame a intoxikuje Slovensko už druhé desaťročie.
Fico, ešte nedávno s akýmsi štítom len naznačoval aká vzdialená je jeho optika vnímajúca realitu (nielen tú covidovú), teraz na plnú hubu bez rešpektu k pravde hovorí o našich západných spojencoch ako o podporovateľoch vojny a zabíjania Slovanov. Buď je to strata súdnosti alebo ako už neraz, falošná hra. Ide mu len o európske peniaze, ekonomické výhody z členstva v EÚ a bezpečnostné záruky z členstva v NATO. Inak by ich zásady a hodnoty najradšej zahrabal pod čiernu zem. No ani mocné hlasivky a neokrôchaný jazyk nemôžu zakryť jeho zbabelosť.
Svet je diferencovaný, odkedy sú národy, civilizácie, rozmanité kultúry, vždy taký bol a vždy taký bude a súčasne s ním i vojna a mier. Je nemožné si jedno vybrať a druhé ignorovať, sú spojené nevyhnutnou mierou zisku a straty. Kto vedie vojnu musí počítať s reakciu, ak nepríde, vojna sa rozšíri. Pochopiteľne nie vždy, no pri agresoroch a imperialistoch vždy. To je historická zákonitosť. Fico deklaruje, že je na strane mieru, no ignoruje fakt nespravodlivej vojny. Ako zbabelec zapredá i česť, slušnosť, odvahu či spravodlivosť, len aby nemusel priznať pred svojimi voličmi, že Rusko je agresívna, diktátorská a vojnová krajina, ktorá ohrozuje mier všade, kde sú jej vojaci. A Ukrajina je obeť, ktorej treba pomôcť sa brániť, nie len lízať rany. Jeho výzvy na rokovanie o mieri sú len výkrikom do tmy. Rusko nerozpútalo vojnu aby rokovalo o mieri, ale aby ju vyhralo, aby Ukrajina prestala existovať a ruská duša zaplesala, aká je jedinečná a nepremožiteľná. Pre Rusov sú víťazstvá strategicky dôležité, víťazstvá nie len na bojovom poli, ale i v športe, veď víťazstvo je dar ruskej jedinečnosti, neporaziteľnosti a večnej sláve. Ak chýbajú nové víťazstvá, tak sa oslavujú tie predošlé. Celá krajina tým žije, je to leitmotív ruského pohľadu na svet. Vo svojom naratíve má Rusko v každej vete mier, no už stáročia vedie vojny a nevie bez nich existovať. Vie to i Fico i všetci trollovia z piatej kolónie (možno Blahovi to ešte nedošlo), ale prečo o tom hovoriť, ak ich voliči to nechcú počuť.
Predvolebnú návnadu zhltla Ficovi značná časť slovenskej populácie, no nie väčšina a i keď sú tu ďalší strašiaci, pritakávači a milovníci diktátu a tvrdej ruky, stále je tu tá slušná časť Slovenska, stále je tu zdravý rozum, pravdivá realita a ľudia túžiaci po mieri, po spravodlivom mieri, nie len pre nás, ale pre všetkých.
