Sama to poznám. Keby niekto listoval v mojom „zošite pre všetko“ z výšky, tak by si nebol istý, či to boli skôr kurzy kreslenia alebo semináre.
Trošku som sa nad tým zamyslela, hlavou som si nechala preletieť zopár známych, kolegov a bývalých spolužiakov.
Na strednej si jedna spolužiačka vyfarbovala strany zo zošita načerveno, celé. Určite to číta, tak ju pozdravujem J. Iný spolužiak mal zas úplne počarbané bočnice kníh, z ktorých sa pripravoval na skúšku. Štandardne doma nachádzam počarbané papieriky s poznámkami (počas telefonátov v robote) a obálky od výpisov z účtov (počas telefónátov doma) - otcova robota. Jeden z mojich nadriadených si pravidelne kreslí ornamenty na servítky. Kockované zošity - tie sú kapitola sama o sebe.
Prvoplánovo to možno vyzerá ako prejav nezáujmu a ignorácie. Sama však viem, že hoci moja ruka čarbala, ak sa to naozaj oplatilo, moja myseľ bola sústredená správnym smerom. Zo záujmu som našla aj pár článkov na nete, v ktorých sa dokonca tvrdí, že takého „doodlovanie“ udržiava myseľ bdelú a tým zlepšuje koncentráciu. Povedzme si ale pravdu, ak je raz niekto nudný, nepomôže ani kreslenie. Všetci rečníci by si však mali tieto články prečítať. Nám kresličom by to hralo do karát, lebo by si mysleli, že sa smažíme udržať si pozornosť.
Ešte doteraz si pamätám každé slovo z rozhovoru k prvému obrázku. A ten druhý, ten je aj pre mňa veľkou neznámou, hoci to písmo je moje ...
