Že vraj som "osoba sui generis" ... to je to najlepšie, čo som na svoju adresu počula. Zoznam autorových rubrík: Zo života človeka, Hudba, ktorá zmenila môj život, Úvahy, Súkromné, Nezaradené
Škaredé počasie, odpor k pocitu chladu, vlhkosti, studeného vzduchu v pľúcach a premočených topánok, no povedzme si pravdu pohodlnosť pri cvičení, vyhnali aj mňa, zarytú a hlbokopresvedčenú odporkyňu filozofie „športu“ s názvom kulturistika a fitness, do posilňovne.
Pár rokov dozadu sme s bratom dostali na Vianoce akustickú gitaru. Tak som medzi sviatkami začala mydliť akordíky - C, D, Am, G, nejaké vybrnkávačky, jednoduché pesničky, až som si raz vyskúšala elektrickú gitaru. Láska na prvý dotyk, ktorá vydržala veľmi dlho, až kým ju nenahradila nová.
Viete čo u mnohých ľudí spája dlhý telefonát, hodinu v škole, stretnutie, kurz angličtiny, poradu a pod.? Čarbanice. Kvietky, motýliky, ornamenty, srdiečka, geometrické predmety, u tých zručnejších možno tváre, postavy, snáď portréty, ...
... I´m afraid of Americans. Spomínate si, ako Vaši starší rodinní príbuzní zvykli pred časom niečo neštandardne nadštandardné komentovať slovami "čistá Amerika"? Ja áno, a dokonca to ešte aj sem tam použijem. Bohužiaľ však v úplne inom kontexte. V kontexte, s ktorým by 99% tých američanov, ktorí by ho pochopili, nebolo spokojných.
Learning to fly ... Tum-ta-ta-cm-ta-tu-tu-cm-tu-tu-cm-ta-ta ..., povznášajúci gitarový riff, ... „Into the distance, the ribbon of black, stretched to the point of no turning back“, ... Za pár sekúnd okamžitá emócia a úsmev na tvári. Viac nepotrebujem, pre dnešok som sa už naučila lietať a ako „s vrtuľou v zadku“ si poletujem kade tade. A to bolo ešte len 7:45, cca.
Tento príspevok sa opiera o dielo Alberta Camuseho s názvom „Úvahy o gilotíne" z roku 1957. V tomto diele, nadväzujúc aj na svoju predošlú tvorbu (Cudzinec), sa Albert Camus prezentuje ako nekompromisný abolicionista a svoje názory podkladá jednoznačnými a presvedčivými argumentmi, ktoré, ako uvádza Lazare, sú životaschopné aj v dnešnej dobe.
... aspoň veľa ľudí by chcelo. Všetko to súvisí s facebookom. Ako dnes množstvo vecí. Určite to poznáte. Tri titulné fotky albumu hovoria za všetko: mierne prepísknutá farebnosť a kontrast vo Photoshope (v tých horších prípadoch použité asi všetky možnosti editácie fotky aké tento program ponúka), rozostrené okraje – najlepšie do kruhu s fokusom na postavu v strede, znova tá istá kompozícia, len iný „model“, „modelka“, resp. aj ten istý „model“, ale zase raz o 3 dni starší a v novom fusačiku. A aby Vám neušiel ani ten najmenší detail - 10x z toho istého uhla. Pod fotkou povzbudzujúci komentár typu „no to je nádhera“, „človeče, teba je škoda tam kde pracuješ“, „koľko berieš za photoshoot?“ ...
