Odjakživa som optimista. Naučila som sa padať, vstávať a znova lietať. Už viem, že realita je tu a nedá sa oklamať, dá sa len na čas možno odložiť, ale vždy nás dobehne. Odjakživa sa rada smejem a plačem tiež. Obidve tieto záležitosti dokonale prečistia a uvoľnia moju dušu, vnútro.
Moja mama vždy vravievala a vraví: Pánboh dá trávičku, dá aj kravičku, alebo Dajak bolo, dajak bude , no a nakoniec, že po každej búrke vyjde slniečko. Ani neviem ako, dostala som sa do fázy, kedy som tieto vety začala používať aj ja. Hádam najradšej mám vetu- po každej búrke vyjde slniečko. Koľkokrát som sa ňou už upokojovala a tíšila moje osobné búrky.
Niekedy si vyčítam, že som taká, aká som, že mi chýba racio, tvrdšie riešenia a správne rozhodnutia. Ale vždy, keď sa rozhodujem, verím tomu, že moje rozhodnutie je správne , až čas ukáže, ako som sa mýlila a čo všetko ma toto rozhodnutie stálo a možno ešte v budúcnosti aj bude stáť. Ale kto je taký rozhodný a dokonalý, že sa sa vie vždy rozhodnúť správne? Že vie robiť dokonalé rozhodnutia? Vždy je to uhol pohľadu.
Mám priateľa, je ešte slobodný a bezdetný a má 35 rokov. Tvrdo pracuje na svojom sne, chce sa ženiť a mať deti po štyridsiatke, dovtedy zbohatnúť, užiť si život, zmúdrieť a až potom si založiť rodinku.
Tak veľmi by som chcela byť súčasťou jeho sna v budúcnosti. Ľúbim ho ! Ja som svoju lásku rozbila na márne kúsky a to po rozvode úplne a do samého základu. Mne sa môj sen o šťastí a krásnej rodinke rozplynul, len ťažko sa mi podarilo a darí odrážať a začínať odznova, čo my zostalo to je moja viera v lásku. Tá jediná má zmysel.
Tak si vravím, odkiaľ človek berie silu a nádej? Ja určite z lásky. Tak si vravím, nevzdávaj sa dievča, nerúcaj a nespáľ hneď všetko, minulosť je preč, ži prítomnosťou a užívaj si každého dňa, každej minúty, každej maličkosti. A budúcnosť? Dnes som sa v nej na chvíľu zhliadla s mojím priateľom. Zatúžila som s ním mať dieťa, vychovávať ho spoločne, zatúžila som s ním skúsiť žiť spoločne, vyskúšať ten sen naplniť inak, ale predsa krásne a s láskou.
Ale nenašla som odvahu mu to povedať. Odrazu som stála tvrdo na zemi a podľahla som realite. Tá bola dnes krásna. Slniečková a slobodná v myšlienkach, v činoch a objatiach. Mám pocit, že mi niečo uniká, že nemám dosť síl na správne rozhodnutie a je to správne rozhodnutie?
