Mám na to rôzne dôvody. Jednak každý deň vidím ľudí, ktorý sú rôznej povahy a aj rôzneho vierovyznania. Ako tak pozorujem ľudí, ktorý túto tému berú až veľmi vážne t.z. sú, alebo si myslia, že sú pobožný a silne veriaci sa niekedy správajú neadekvátne k tejto skutočnosti. Nie som odborník na náboženstvo a priznávam sa, že ani kostoly nenavštevujem, ale pod osobou, ktorá je silne nábožensky založená predstavujem takú osobu, ktorá určite nenadáva a nie je falošná. No môžem potvrdiť, že opak je pravdou.
Priznám sa tiež aj k tomu, že dostal som svoje od tých tzv. veriacich kvôli môjmu názoru na túto tému. No nikoho neodsudzujem. Každý si chráni svoje. Niektorý ľudia nechápu a nerozumejú tomu, že prečo som toho názoru, že náboženstvo treba brať s rezervou. V podstate všetko treba brať s určitou rezervou a netreba sa do ničoho tak bezhlavo hrnúť. Jednoducho treba si stanoviť všade určité hranice. Zoberme si príklad. Ak sme sa napr. rozhodli, že zmeníme životný štýl, a od teraz sa budeme stravovať zdravo, postaráme sa o pravidelný prísun vitamínov, tak určite to nebude správne ak nebudeme jesť iba zeleninu a iba tie tzv. zdravé veci a budeme do seba hádzať všetky tie vitamíny. Aj nadmerné množstvo tých vitamínov a doplnkov výživy nám môžu uškodiť. Tak isto je to s náboženstvom. Ak sa nám to dostane hlboko do hlavy, tak môžeme mať väčšie problémy. Verte my poznám zopár ľudí, ktorý radšej uprednostňujú dajakého farára pred svojim vlastným rodinným príslušníkom. Radšej svojej rodine nenavarí a nevyperie akoby sa nezúčastnila každodennej omše a nepodporila cirkev dačím. Poznám takých. To je jedna vec. Ale čo s takými, ktorý napriek svojej pobožnosti sú až nadpriemerne falošný. Oni na to majú svoje riešenie. To riešenie sa volá spoveď.
