obklopená hispanofónnym obyvateľstvom, Poprvé- 1.časť

V priebehu dvoch hodín som mala viac emocionálnych výkyvov ako nádychov a výdychov. Kardiovaskulárny systém nestíhal, Rexona už nebola schopná brzdiť kapôčky potu. Moje poprvé s lietadlom. Letisko Bratislava mi otvorilo svoju náruč. Prvou hlavnou prioritou bolo odvážiť kufor, pretože vďaka môjmu vkusu pre módnu estetiku som naozaj nevedela zredukovať hmotnosť mojej batožiny pod 15 kíl. Tak sa nad tým nepozastavujte moc a prejdime k ďalšiemu pojednávaniu s názvom: „Ako spoznáte Slováka na letisku? Tak, že v batožine nesie rezne, hrušku alebo iný typický destilát. Takto som hneď nadviazala prvý slovensko-malagský krátkodobý vzťah s postarším párom ( vyzeralo to na druhé medové). Vymenili sme si pár vtipných poznámok ohľadom množstva šniciel v batohu, a už vtedy som vedela, že bude príjemné sa tohto páru držať. Ako sa hovorí, vrana k vrane sadá.Áno, takže najprv mi spadne kyslíková maska, potiahnem, nasadím, dýcham...v prípade nárazu do vody obliecť záchrannú vestu a niečo by som mala potiahnuť, ale čo? Škoda, v prípade havárie by som sa prinajhoršom asi utopila. Bohužiaľ moja pozornosť pri inštruktáži nízkonákladových letušiek bola jemne inde a to na letáku s občerstvením. Ten široký výber bagetiek a iného sortimentu bol naozaj lákavejší ako molekuly kyslíka. Ale zomrela by som sýta. Aleluja.Pochopiteľne pri trojhodinovom lete sa vám začne podriemkavať, čo sa mne zrovna nevyplatilo. Podriemkať som si podriemkavala, ale z nejakého interesantného dôvodu moje biologické pochody tento relaxačný proces nezvládli v takej vysokej nadmorskej výške a reflexne som sa prebudila. Nanešťastie toto prebudenie muselo mať aj teatrálny nádych, ktorý skončil s mojou päsťou na líci srbského príslušníka, mojou deformáciou hlavy o batožinový priestor nado mnou a následnou sprchou srbských nadávok. Teda myslím, že mi nadával. Od tohto momentu som používala taktiku úsmevu, ktorá upokojila hnev môjho spolucestovateľa a zvýšenú starostlivosť jedného letušiaka. Finálný výsledok bol prekvapivý, keďže som lietadlo opúšťala bez záchrannej vesty, ale s dvoma mailovými adresami. Suma sumárum moje poprvé s lietadlom prešlo viacerými fázami, od totálneho osobnostného zahanbenia až po medziľudskú náklonnosť. Ďalším motivačným prvkom cestovania bolo malebné letisko Malaga, ktoré malo akosi väčšiu rozlohu ako som očakávala. Hlavnou prioritou bola moja batožina. Pôvodný plán bol ísť v príjemnej srbskej spoločnosti, ale nakoniec môj Srb mal priateľku, takže som nechcela kaziť túto zahraničnú idylku. Zvolila som si záchytný bod, a to bola jedna postaršia pani s výraznou ružovou frizúrou alias pudlík na prechádzke. Jednoducho dokonalý cieľ na sledovanie. Kufor neporušený, môžem začať hľadať autobus smer centrum. Ale namiesto neho som našla úplne niečo iné...Pokračovanie nabudúce