Pokiaľ sa študent , taliansky začiatočník = my, rozhodne chodiťna prednášky v taliančine, mal by si uvedomiť tri veci:
niktotu nevie po anglicky,
ajkeď profesori vedia po anglicky, sú milí až keď sa im pripomenie tretíkrát,
talianskykurz ho nenaučí pochopiť princíp finančných derivátov, obchodu a inýchpredmetov, na ktorých sa skôr smeje z toho, že krivka sa povie curva(c=k), než by zachytil podstatu.
Škola sa začala dobre, až keď smeprestali chodievať na viaceré prednášky. Individuálne štúdium nám totiž nechávapriestor na prechádzky v parku, párty, spanie, čítanie, oddych, surfovaniena internete, varenie, pranie...a iné rozličné aktivity, ktoré počas prednášoknemôžeme, nechceme, alebo nestihneme vykonávať. Tak sme počet výskytov v škole zredukovali na tri razy do týždňa.
Taliansky kurz sa začal dobre.Emanuela (42 rokov, slobodná, 2,5 ročný syn, priateľ, hádam s ňou žijúci)je skvelá učiteľka. Hneď na druhej hodine sme sa naučili verbálne ajnonverbálne princípy talianskeho nadávania. Dokonca aj číňanka už chápe, že vslovníku „fare il sesso“ tak ľahko nenájde. Súčasťou výuky sú aj talianskeúryvky z filmov (E.T. telefona a casa...) a autoformovanie (navštevovnieonline kurzu v počítačovej učebni, založený na princípe „Tell me more“ - študent sedí so slúchadlami za počítačom,robí gramatické cvičenia ako: krížovky, šibenice, doplňovačky a (moje obľúbené)rozhovory s počítačom. Po vypočutí vety, alebo slova, to treba zopakovať.Niekedy je to únavné, lebo počítač vám odvrkne, že „non ho capito“ a teda sa (vrámci dobre nálady) opakujeme do zblbnutia (computer, Computer, COMputer,COMPUTER, COMPUUUTER!!!!). Možnosť autoformácie začala 24.9. a mala trvať do24.10. Každý si mal za trest odsedieť 30 hodín za počítačom. Super. Oznámilinám to 15.10. Ešte, že máme rozhnevaných španielskych chlapcov, ktorí spísalipetíciu, čím sa termín predĺžil do 9.11.
Milánskadoprava je veselá. Električky a autobusy zastavujú na znamenie, takže sme sa naučili, že:
1. keďnevieme, kde konkrétne máme vystúpiť z autobusu alebo z električky,radšej si dopredu študujeme mapu, cestovný poriadok a odchody zo zastávok. Mapumáme vždy so sebou, pretože vystúpiť na neznámom mieste v noci, je celkomsranda, pretože nie všetci Taliani vedia, kde je miesto, na ktoré sa chcemedostať (nočné živly nespomínam – radšej). Našťastie niektorí vodiči majúotvorené dvierka, takže sa s nimi dá dohodnúť a keď nezabudnú, vediapovedať, kde máme vystúpiť.
2. keďžebývame dosť v kele mimo centra a chceme sa zúčastňovať milánskeho nočnéhoživota (začína 11.30 najskôr), je pre nás veľmi výhodné zistiť kedy sa klubzatvára a kde je zastávka nočného autobusu. Čakať dve hodiny v zime dootvorenia metra až také výhodné nie je.
3. prečosi teda nevezmeme taxík? Lebo. Okrem toho, že sa zháňajú ťažko, najmä mimocentra je to celkom dosť veľmi zbytočné a vtipné, sú aj celkom dosť drahé (10minút može stáť aj 27 eur, pokiaľ sa vopred nedohodnete so šoférom na cene a onnevypne taxameter...vtedy to môže stáť len 15 eur). Taktiež je vhodné siuvedomiť, že okolo štvrtej ráno je nástupné minimálne 9 eur, takže byť o piatejráno pred klubom (čož je meeting point pre cestu do Toskánska) znamená byť tams kufrom od jednej, lebo:
4. metrotu z neuveriteľných príčin zatvárajú o jednej a otvárajú o šiestej,podobne prvý vlak z centrálnej stanice ide okolo pol siedmej, a teda jefajn prísť mimo tohto časového intervalu, aby človek nemusel stráviť čass bezdomovcami a inými pochybnými živelnými úchylmi na stanici.
Byť v Miláne a nevyskúšaťnočný život je ako byť doma a sedieť na zadku. Taliani majú zvrátený dennýrežim (raňajky nie sú, alebo sú do dvanástej, obed je malý, väčšinou doštvrtej, večerať sa začína okolo deviatej do tej jedenástej a noc je od polnocido haleluje). Preto sa žiť začína o 11.30 pm – oficiálne. Prísť do baru predpolnocou znamená byť v ňom prvý. Ľudia prichádzajú až niekedy okolojednej, pol druhej. Od jednej je však vstup do väčšiny klubov spoplatnený(obvykle človek musí pri vchode zakúpiť dva drinky za 10 eur, aby ho vpustili,a keďže prijali nový zákon, že tvrdý alkohol sa môže predávať len do druhej,može ho obyčajná cola výjsť na 5 eur. Pity.). Perfektná finta, ktorú vymysleliTaliani a nikomu by nenapadla, ako oklamať zákony je, kúpiť si drinky preddruhou a potom ich piť aj po druhej.
Druhou super vecou sú „happy hours“ ,začínajúce okolo ôsmej večer. Taliani tak chodia jesť a popíjať „aperitivo“ ,erasmáci tak chodia hlavne jesť.
Treťou super vecou sú diskotéky .Väčšinou aj tam predávajú drinky, preto sa ku koncu človek lepí k podlahe,v lepšom prípade príde domov so smradom od cigariet a došľapanýmitopánkami. V horšom ho opľujú, olejú, drgnú, zhodia, udrú a ... nestihnenočák.
Zatiaľ najlepšia diskotéka ever. Klubje rozdelený na dva parkety zvukotesným sklom. Na jednom sú hrané pesničkytypu: Brela brela brela ela hop hop hop, čiže LKŠ (lacný komerčný šit), nadruhom kultúrna rocková tanečná hudba. Dojem v podstate nepokazilo ani dvaa pol hodinové čakanie na prvý ranný spoj.
Našťastie som bola chorá, aby somtam šla, no po rozhovore s Lenkou a Simonkou som sa rozhodla sa tamnapriek tomu nevybrať.
Techno. Vo všeobecnosti ma môjbraček naučil nič proti technu nemať, preto som radšej počúvala hudbu namiestovnímania skutočnosti, a teda: ľudia pred vchodom štuchancami, buchnátmi,nervóznymi pokrikmi, cigaretovým dymom, stúpaním po nohách a inými kultúrnymiprejavmi, dávali najavo svoju inteligenciu. Keď sa vyhadzovač konečne po 45minútach čakania na pol druhú rozhodol, že dav vpustí dnu, bol už vstupspoplatnený. Našťastie sa s ním dalo dohodnúť. A mali sme drink . A malisme kopec ožratých ľudí, hlavne ma fascinovala pipka na minimálne 15 cmpodpätkoch s minimálne 2 promile, ktorá sa strieskala na schodoch anerozbila si ústa! Parket sa človeku lepil na topánky a keď mal šťastie, taknevstúpil do vyvráteného obed ktoréhosi tanečníka. Klub dobrý, ľudia prasatá,celkový dojem smutný.
Od ôsmej je v Old Fashion freebufet. Preto je najlepšie sa dostať dnu ešte predtým, kým sa pri vstupe vytvoríkopa čakajúcich ľudí. Bufet je prispôsobený podmienkam international week,preto je každý týždeň možnosť ochutnať jedlo tej-ktorej krajiny - írsky , španielsky , mexický, anglický, austrálsky, kubánsky .... Tak sa môžu dobruška dostať kengury, paely, shepardpaye, fazulové ryže, guakamulové omáčky,brokolicové cestoviny, a samozrejme dolce (pudingy, kakaové koláče, ovocnékoláče, bublaniny... ) okrem toho sa tam každý týžden nachádza čerstvý zelenýšalát a mozzarelovo-paradajkový šalát (som schopná zjesť kilo!). Popritom znejúpiesne z danej krajiny a nasleduje program (írske tance, flamenco,mariaci...) Taktiež nápoje sú prispôsobené zvykom (whisky, sangria, mojito...),a potom sa to všetko zabije diskotékou (brela brela brela ela hop hop hop...)
Free bufet sa s old fashionnedá porovnať, no má tiež niečo do seba, najmä syry, talianske tyčinky, olivy ačerstvá v ľade naložená zelenina (plný tanier mrkvy pripomína skôrmakrobiotickú dietu). Ružová farba pripomína skôr GAY bar a hudba je natoľko hlasná,že sa tam dá len jesť, piť a kričať.
O čo sa najviac boja naše mamky? Žetu budeme hladovať.
Ceny potravín sú niekedy celkomvtipné (90 korún kilo chleba, áno, pečivo je predávané na kilá ), niekedy celkomreálne (17 korún za liter mileka), niekedy prekvapivé (prímorská krajina a rybydrahé jak šlak). Aj keď nás mnohí presviedčali, že jesť v mense je výhodné(„5 eur za dva taniere jedla a dezert, čo ani nezjete!“), túto myšlienku smezahnali vlastným varením. Bolo síce zaujímavé sledovať Simonku ako do seba nasilupchá blato z ryže, hrášku a kukurice, čo chcelo byť rizoto, no na druhejstrane treba podotknúť naše zlepšujúce sa kulinárske schopnosti. (Nik nezadusízeleninu, neuchrumká zemiaky, neuvarí ryžu v mlieku, karfiolovú,paradajkovú, zeleninovú polievku, cestoviny ... ako Lenka, nik neumyje riad,nezohreje vodu v rýchlovarnej kanvici, neponúkne sortiment sladkostílepšie ako Simonka (prípadne, keď jej mamka nabalí rezne, koláče...), skrátkadobre som si vybrala). Jedinou prekážkou vlastného varenia sú Španieli. Naozajnechápem, ako niekto môže vyprážať rezeň na panvici o priemere 20 cm azaolejovať tým celú, slovom CELÚ kuchynku...ale čo už.
Ovocie a zeleninu sme začalikupovať, len čo sme našli trh . Okrem toho, že je lacnejšie, je omnohochutnejšie ako z obchodu. Trh je výnimočný aj tým, že sa tam dá zohnaťveľa užitočných vecí od oblečenia cez mop , kuchynských potrieb , umelých kvetov ,hračiek ... po mäso , syr , chlieb , ryby a cukríky . A dá sa zjednávať, aj keď neviemepo taliansky. Ujovia sa prekrikujú v tom, kto ponúkne väčšiu blbosť za 1euro (uno euro, unoeuro, uneuro, ueuro... ), hoci treba podotknúť, že Taliani súúplní ignoranti, keď si nekúpia knihy velikánov svetovej literatúry, príručky,sprievodcov, slovníky, romány, či iné super knihy ani za 1 euro (som si kúpilaIlúzie od R. Bacha a Lenka si kúpila Malého princa, takže študujemetaliančinu...). Niekedy v snahe predať čo najviac nám naberú dve kiláovocia skôr než sa nazdáme. Tak sme týždeň jedli hrušky, slivky a teraz budemejesť jablká a mandarínky.
Človek by ani nepovedal, že Milánoobklopujú Alpy, kebyže raz po daždi neopadol smog a nenačrtli sa v diaľke.Okrem toho Miláno ponúka jeden veľký kyslíkový park (Parco Sempione ), ktorý stojí za to. Zvyšokkyslíkového dlhu si doplníme v Tatrách v liečebnom zariadení Helios. Okremsmogu však Miláno ponúka turistické zábavky (ako napríklad tento víkendpropagáciu 70tych rokov , historické pamiatky, obchodné centrá...) a erasmáckeorganizácie rôzne výlety a podujatia, takže...zvyšok sa mi nechce a aj tak jeto dlhé, takže to nebude nik čítať do konca, tak čo sa namáhať...
Objíma a bozkáva Vás Zuzulkafazulka , čeľad bôbovité ...
