som extrovertný introvert Zoznam autorových rubrík: výlety, No ty si čistý talian, čo sa mi prihodilo, nie každý deň je nedeľa, Nezaradené, názor nie je dobrý alebo zlý, Súkromné, každý deň budú vraj Vianoce, citové výlevy
"Mami, cez víkend so mnou nepočítaj, idem na šesťdesiatku." - povedala som pred šiestimi rokmi mamke."Komu?" - zaznela tradičná otázka. Hoci je tento pochod z Krompách až do Košíc organizovaný každoročne pri príležitosti dňa mesta Košice, nikde nie je napísané, že trasu nemožno prejsť aj inokedy...
Vonku je tak krásne, prečo sedieť doma? A kto sa nevie lyžovať, nechce sánkovať a nemá v pláne celý deň upratovať, nech radšej vypadne do prírody. Veď je sobota, slnečno a toľko pekných miest! Napríklad Ružínske jaskyne...
Nemusí to byť nič náročné...napríklad taká prechádzka Dargovský priesmyk - Slanec. A popritom obzrieť zrúcaninu...hm?
Hruška sa vraj najhoršie pije v -23 stupňovom mraze. Ale aspoň sa nik nemôže sťažovať, že je teplá.
Poďme všetci spolu hola hou hola hou, tou cestičkou známou pod skalou, Folkmárskou...
Tip na sobotňajší výlet: Slavkovský štít - Skalnaté pleso
Rýchlo, s dostatočným historickým a kultúrnym zážitkom a nie príliš draho...
Ja som to povedala už osemkrát a poviem to ešte raz...Všetci, čo neboli na tomto výlete môžu ĽUTOVAŤ
Existuje mnoho dôvodov, prečo neprísť na chatu v posledný aprílový víkend. Existuje však jeden silný dôvod, prečo prísť. Tá chata je v Tatrách.
Na Vysokom vrchu mal každý svalnaté reči a konsenzuálne sme sa dohodli, že pôjdeme na Silickú planinu. Gero to posilnil rečami o chladení piva, šegi ako hlavný ťahúň zlenivetej skupiny bývalých turistov bol v zásade za, ja som prekypovala nadšením a o účasti tuleňa a lenky nebolo pochýb. Tak som sedela vo štvrtok v dohodnutom čase v autobusovej stanici sama...
Na TUKE je prvé štyri semestre povinná telesná výchova. Žiaden kredit z toho nie je, preto väščina študentov väčšinou frfle. Našťastie je k dispozícii bohatá ponuka športov, na ktoré sa dá prihlásiť. Ak ste prvý a stihnete to včas, máte dokonca možnosť robiť to, čo vás v rámci možností baví najviac. Tak som sa napríklad ja nestihla prihlásiť na turistiku. Po pár slovách s asistentkou (ktorá si ma dobre pamätala z minulého roka) sa ale všetko vyriešilo a predo mnou stála na prvý pohľad ľahká úloha: absolvovať tri z vybratých trás a získať zápočet.
„Tak toto nie, také som ešte nezažil, žeby som 15 minút stál na stanici a potom nestihol vlak.“ – šegi hľadel na tuleňa a panky, ktorí sa pomalým krokom vracali od okienka, kde sa snažili kúpiť lístok. („to bolo neskutočné, čo tam ten ujo vystrájal...normálne chcel, aby mu ten lístok prečítala...neviem načo...) To už bolo jasné, že vlak do Zádiela sme nestihli.
Sobotňajšia obloha úplne prvého aprílového dňa bola sľubne modrá. Z autobusu som sledovala oblaky, ktoré by mohli teoreticky pokaziť počasie a sem tam som prehodila pár slov s náhodne stretnutým spolužiakom. Bolo skoré ráno a ulice sa ešte len zobúdzali. Napriek tomu bolo na autobusovej stanici rušno.
„Nie, na Choč? Si sa zbláznila? Vieš, koľko je tam snehu? Lavíny padajú každú chvíľu. A načo idete na víkend? A prečo v piatok večer? Nie, nechoď nikam. Si rozumné dievča, Zuzanka, nesklam ma. Sa ideš zabíjať? Choďte sa radšej lyžovať na Hrešnú.“ – to bola jasná predstava človeka, ktorý ma dotuje, keď sa minú peniažky z asistencie, o tom, ako strávim víkend. Moja predstava bola hmlistá, a tak som bola prekvapená, keď som sa dozvedela, že sa ide autom a že mám voľné miesto.Tak aj napriek počiatočným nedorozumeniam som o trištvrte na päť nasadla do tuleňovho auta ku kolbymu, ivke a dikimu.
V nedeľu , 8. januára bol nádherný slnečný mrazivý deň. Mnohí by toto prenádherné počasie vedeli využiť na vozenie sa vlekom hore kopcom a následné spustenie sa dolu, aby sa mohli znova vyviezť nahor, na domáce ničnerobenie, zimné upratovanie, učenie sa na skúšky, či iné osožné činnosti. Samozrejme, že aj v dnešnej dobe sa nájdu takí zvláštni ľudia, ktorých pobyt v prírode teší (akokoľvek nepravdepodobné sa to zdá).
