All stars: Simi ,Lenka , moja maličkosť .
Movie stars: Ola (blonde, made in Ucraine),Daria (organizácia „pobehni trochu, stihni vlak“), Liesbeth (sympatickábelgická pralinka), Vejčuen (výslovnosť nezaručená, Tchaj-van), Ife(i) (čínština je cool, taký číňan v podstate kanadský študent), Tom (úplneprapodivné stvorenie so zádumčivým pohľadom a divotvornými asociáciami natému začatia rozhovoru...z Kene), Lien (alebo LeeAnn...whoknows...Ohio).
Guest staring:Christine (kanaďanka, predtým nepoznaná a potom o nej tiež nepočuť)
Plán: Akčné trioerazmáčiek dorazí na stanicu vlaku a pohodlne bez prestupovania sa dopravína stazione centrale. Potom sa pohodlne prepraví do Verony.
Skutočnosť: Akčnétrio sa zoznámi s partiou záujem o Veronu prejavujúcou a stretne sa o 7.20 (10 minút po stanovenom čase, dohodnutom okolo23.00 predošlého dňa). Predtým, ako nastúpi do vlaku ešte počká na zvyšnú časťpartie, kým si kúpi lístok a kým dobehne na skoro odchádzajúci vlak. Potompri prestupe na stanici Lamberto ledva, ledva len tak tak stihne vlak, ktorýmsa má dopraviť na stazione centralle, pričom z okna zamáva zvyškupartie, ktorý vlak nestihol. Nasleduje asi 20 minútové hľadanie. Kde jepokladňa, kde je pokladňa pre vnútroštátne lístky, kde je partia, kde súkamaráti partie, kde je zvyšok partie, ktorý sa vydal hľadať kamarátov partie,kde je vlak, na ktorom nástupišti, prečo a ako dlho. Napokon sa vlak opäťzastaví na stanici Lamberto.
Nebudem ďalejnapínať, stihli sme to.
Dôležité faktyo Verone:
- WC nastanici stojí 70 centov (áno, skoro 25 korún)
- Júlia, hoci je skoro neskutočná postava divadelnej hry, má svoj vlastný balkón
- Rómeomá svoju vlastnú ulicu...a stále ostáva neskutočný
- Júliamá hrob. Čo dodať.
- Sochysa hýbu
- Starodávnyrímsky vojak chce za svoju fotku 1 euro
- Starodávnarímska aréna je v podstate amfiteater (podakovanie snowmanovi za pomoc)
- Uličkysú krásne, malebné, s okenicami a bohato zakorenenými rastlinkamiv kvetináčoch, na balkónikoch, v oknách...ľudí je tam málo – tonemôžem povedať.
- Každýchce vidieť Júliin balkón, alebo jej aspoň nechať papierik so svojim prianímv domnení, že ho bude jej duch ochraňovať a tým pádom nájde dokonalúlásku až po hrob. Alebo aj ďalej, podľa jednotlivej deviácie.
- Dantetam stojí ako socha
- Keďsa hocikto chce ísť pomodliť do kostola, musí zaplatiť 2 eurá
- Poprinadrieku vedie mohutný kamenný chodník, popri rieke vedie nenápadná cestanaznačujúca pohyb k prírode.
- Ponadrieku vedie niekoľko zaujímavých mostov
- Jetam čo pozerať
- Človekabolia nohy
- Nazmrzlinu bola zima, aj tak si ju niektorí členovia partie dali (hoci sa ešteráno sťažovali na bolesť v hrdle)
- ...e.t.c.
Z vlakovejstanice vo Verone je to do centra podľa mapy dobrý kúsok cesty. Podľa ujaz informácií je to asi 20 minút. Lenka by tam vedela byť aj za 10 (amenej). Minút samozrejme.
Cestou sme sazastavili pri mekáči (wc) a zaujímavej soche nosorožca nachádzajúcej sapod niečím, čo vyzeralo asi ako hlavná brána. Námestie podprsenky (Piazza Bra)je fakt úžasne malebné a úžasne preplnené ľuďmi. Japonci vytiahli foťáka snažili sa zachytiť všetko čo sa hýbalo alebo stálo, aj za tú cenu, žesa im baterky postavia na odpor. Z námestia je okrem iného aj vstup doarény. Nenadšené trio nadšených erazmáčiek dalo prednosť poznávaniu uličiekpred poznávaním arény, preto sa rozhodlo sa od partie odtrhnúť. V uličkáchpotom poznávalo pohľadnice.
Júliin dom.
Najprv som simyslela, že je to nejaký vtip, ale ten spustnutý, polorozbitý, polepenýa počmáraný výklad je naozaj súčasťou Júliinej minulosti. Nebyťtoho, že je to vymyslená postava, tak by som sa hádam aj pozastavila nad tým,ako to tam vyzerá. Teda buď to tam rozbil Rómeo, alebo nasrdená Júliina rodina.Balkón vyzerá asi tak ako väčšina iných balkónov vo Verone, ale je vo dvoredobre ukrytý, aby sa turisti mohli postaviť do kolieska a fotiť hoväčšinou z toho istého uhla.
Na námestí ERBEsa nachádza suverénový trh. Majú tam všakovaké veci od milých suvenírov cezštýlové tašky až po neskutočné gýče. Pomaly sme sa vrátili ku Aréne, aby sme sadozvedeli, že je to v podstate amfiteáter, slúžiaci na komerčné účely. Cestousme obišli zopár nehybne sa tváriacich ľudí v tvare múmie, a inýchsôch. Potom sa skupinka zasa roztrhla, pretože sme už Júliin balkón maliomrknutý a dokonca sme na ňom s Lenkou zväčnili aj našu láskuk M&M (maťko a marek). Srdiečko zaniklov dave. A aj Simona (bez záväzkov – jak jej dobre) sa tvárilaracionálne a nechápavo nad nami stála, kým sme vpisovali na stenu svojromantický sentiment.
Potom sme savydali hľadať Danteho. Miesto stretnutia. Nenašli sme sochu, našli sme alepartiu, takže sme sa už nemuseli stretávať. A postupne sme sa pokochalisochami, kostolami, Rómeovou uličkou (aj on mal balkón, ale pri ňom niktonebol, lebo nie je Júlia). Medzitým som si všimla, že Daria je nejako ticho.A dokonca, že s nami ani nie je. A dokonca, že ideme za ňoupopri rieke na slávny veronský most. Pekný bol a dúfam, že ešte aj je.Spravili sme fotky a pohľadali Dariu. Keď sme sa vrátili do centra,rozhodli sme sa, že skorší vlak nestíhame a preto pôjdeme ešte omrknúťJúliine pozostatky v jej hrobe a potom na neskorší vlak. Cestou smesa s Vejčuen rozprávali o výslovnosti a jazykových rozdieloch.A naučila som sa po čínsky povedať : „Ľúbim ťa“ – „Vuo ai ni“. Ale nie jeto také jednoduché, ako by si niekto mohol myslieť! Pretože prízvuk treba daťna „ai“ a trošku aj na „ni“, a tak je z toho : „Vuo AI Ni“ ... snáď to nebudem musieť nikdy použiť,aby som náhodou zlou výslovnosťou niekoho neurazila.
Deň sa schyľovalk večeru, večer k noci. Vlak ku stazione centrale. Niekoľkopremúdretých jedincov si zmyslelo, že vystúpi (po skúsenostiach z rána) nastanici v Lamberto a odtiaľ sa vlakom prepraví k Bicocce (našauniverzita, kto by nevedel, miesto nášho terajšieho sa zdržiavaniav Miláne, pohľadnice zasielať na: Via Vizzola 5, 20126 Milano, MI(Lombardia), Italy).
Ale ako Lenkazvykne hovoriť: Hovno hovno zlatá rybka. Vlak odišiel pred desiatimi minútami,jediná cesta je metrom. Tak sme sa ho vybrali hľadať. Našli a šťastne došlia spali až kým sme sa nezobudili.
