Výlet v Ríme

Rýchlo, s dostatočným historickým a kultúrnym zážitkom a nie príliš draho...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Vsetky cesty vedu do Rima
Vsetky cesty vedu do Rima (zdroj: ja)

Koľko sme použili peniažkov:

Miláno - Bergamo a späť:11 eur

Letenky: 4 eurá

Ciampino - Rím a späť:2,4 eur

Hostel: 30 eur

Jedlo: 7 eur

Vstupné: 5 eur

Cesta po Ríme: 5 eur

Suverény: 20 eur (pohľadnice treba mať z každej strany Ríma)

Pozn.: výpočty sú čisto približné, už si poriadne nepamätám, že som tam bola...


Čo sme videli...

...v Ríme:

Kostol Santa Maria Maggiore, Piazza Vittorio Emanuele II. (GiardiniPiazza Vittorio), Kostol San Giovanni Laterano, Parco Traiano, Villa Celimontana, Arco di Dolabella, Kostol Santi Giovanni e Paolo, Kostol S. Gregorio Magno, Arco di Costantino, Colosseo, Forum Romanum, Campidoglio, Monumento a Vittorio Emanuele II., Colonna Traiana, Kostol S. Ignazio di Loyola, Pantheon, Palazzo Chigi, Piazza Cologna, Fontana di Trevi, Piazza si Spagna (tam súšpanielske schody), Villa Medici, San Carlo Quatro Fontane, Piazza della Republica, Ponte Fabricio – Isola, Boca di Verita, Palazzo delle Esposizione a
Esposizione Universale Roma (EUR)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

...vo Vatikáne

Námestie sv. Petra, Chrám sv. Petra, Vatikánske záhrady


Rozhodnutie ísť do Ríma

V rámci intenzívnejprípravy na ústnu skúšku s nie príliš príjemnýmpedagógom (v našom kruhu známy tiež akoHitler), si Lenka listovala ponukami leteckej spoločnosti Ryanair.Keď tu zrazu:

Zuzi, Zuzi, vieš čo som našla?Vianočná akcia! Letenky do vybraných miest za 2 eurás poplatkami a so všetkým! Pecka...ideme do Ríma!

A tak nastali kalkulácie a prepočty,kedy v januári máme čas na to, aby sme si spravilivýlet, ktorý sme ani nedúfali, že sa podaríuskutočniť. Koniec mesiaca, perfektná rozlúčka sTalianskom.

Z toho vyplýva, že je vždy dobré sledovať aktuálneakcie nízko nákladových spoločností,lístky nekupovať na poslednú chvíľu (lebo akovieme, zvyknú byť drahšie). Pokiaľ sa plánuje kratší(troj-štvordňový výlet) je veľmi výhodnévyužiť online check-in. Nielen, že je to zadarmo, ale človek týmzíska aj priority boarding, čo je celkom pohodlné. Podotýkam, že vianočná akcia sa týkala letov v januári, a nielen Miláno - Rím, ale aj Bratislava - Miláno, takže aj na Slovensku pobývajúci občania si mohli vychutnať lacné lety.

SkryťVypnúť reklamu

Ubytovanie

Hostely v Ríme je výhodné si vyberať podľa ceny, ale aj lokality v ktorej sa nachádzajú. Je lepšie bývať v centre mesta, pretože sa dá ušetriť za dopravu metrom a ani pešie vzdialenosti nie sú také veľké. Okrem toho je vhodné vyberať si hostel podľa svojich vlastných nárokov na pohodlie. Človek sa musí rozhodnúť, či ide do Ríma spať, pamiatkárčiť, alebo sa donemoty zabávať.

Lenka po krátkom hľadaní na internete zohnala lacný hostel pri stazione Termini, teda v podstate v centre Ríma. Backpeckers hostel bol vlastne byt,ktorý bol špinavý, divne zapáchal, ale zato nebol zrekonštruovaný. Majitelia nevedeli po taliansky (ale zasa vedeli po anglicky) a očividne doň nanosili vyradenéposchodové postele (zo železnou konštrukciou a matracmi zktorých vychádzali pružiny). Okrem toho mal nádhernúplesnivú sprchu. Hlavné motto bola zábava, žúr, párty a alkohol a bol určený len ľuďom do 35 rokov. (pochopiteľne)

SkryťVypnúť reklamu

Cesta

Keďže sme boli v Miláne, do Ríma sme šli z Bergama. Pristáli sme na letisku Ciampino. Je dobré vedieť, že cez víkend tam autobusy, ktoré majú ľudí dopraviť do Ríma (stazione Termini) premávajú s oveľa nižšou hustotou ako cez bežné dni, preto netreba otáľať a hneď nastúpiť, kým ten autobus človek vidí. Ku stanici je oveľa výhodnejšie cestovať kombinovanou dopravou - autobus - metro- pretože cestovné v tom prípade stojí 2,4 eur. Ľudia, ktorí si však radi priplatia za pohodlie, môžu samozrejme využiť dopravu autobusom priamo na stanicu za 14 eur (spiatočný lístok).

Ani nemusím opisovať podivínov a ostatné indivíduá bezcieľne sa poflakujúce po konečnej stanici metra. Vzhľadom k tomu, že bol január a že sme vďaka mne nestihli autobus, a mrznúc sme skoro hodinu čakali na druhý, na metro sme došli potme. Metro je útulné, s možnosťou sledovať televíznu obrazovku, v ktorej sa sem-tam niečo mihne. Stanica Termini vyzerá vporovnaní s jej okolím celkom moderne. Backpacker vporovnaní s okolím vyzerá ako smetný kôš.Najmä pri tých krásnych nóbl hoteloch,ktoré ho obkolesujú. Usilovne sa snažiac nestráviť v ňom ani o minútu viac, ako by sme mohli, šli sme saešte prejsť do najbližšieho mekáča a potravín s cieľom dostať do seba nejaké tie tekutiny. Spali sme v podstate dobre, hoci kašľajúc, smrkajúc a kýchajúc.

SkryťVypnúť reklamu

Rím

Je veľký predpoklad, že vjanuári (aj keď nemrzne) bude aj v Ríme zima. Treba stým rátať a poriadne sa zaodieť, najmä keď je v pláne celýdeň stráviť kochaním sa pamiatkami. Okrem toho do Vatikánu sa ani v januári nesmie ísť v krátkych nohaviciach, sukni a tielku.

V každom hosteli by mali mať mapkuhistorického jadra Ríma, keď tam náhodou nieje, určite ju budú mať v informačných kioskoch.Mapka je veľmi vďačná vec najmä pri určovanítrasy sledovania pamiatok, resp. pri selekcii toho čo vidieť chcemea čo nie.

My sme sa na selekciu vybodli, takženáš pochod Rímom vyzeral asi ako:

Tu je nejaký kostol.“

„To je Santa Maria Maggiore.“

„Pekný.“ - cvak

Ideme dnu?“

„Môžeme.“

„Pekne je tu.“ - cvak cvak cvak

Asi začína omša. Ideme ďalej?“

„Hej, počkaj, si vyznačím,že sme tu už boli a o ktorej.“

A tak sme postupne prešli zakreslenépamiatky. Proste klasický japončíci. Veď som aj mala zo 500 fotiek.


Čo sa podľa mňa oplatívidieť

Starodávne stavby súpekné a miestami aj dych vyrážajúce, alepovedzme si úprimne – kostol ako kostol, piazza ako piazza,via ako via, ponte ako ponte, palazzo ako palazzo...Pre horlivých„sájdsíingerov“ nie je problém strčiťhlavu do každého kostola, ktorý vidia. No pre tých,ktorý sa radšej pomaly prejdú, dajú si kávičku,vidia nejakú stavbu, čo sa im páči, tak ju cvaknúa jednoducho vychutnávajú veľkomesto, je dobrévyselektovať „komerčné pamiatky“.

Colosseo – je koloseum. Čo dodať.Je skoro na každej pohľadnici, je pri ňom kopec ľudíprezlečených za rímskych legionárov, ktorísa s vami radi odfotia, a potom radi vymáhajú za fotkudve eurá. V koloseu je samozrejme zriadené múzeum,kde si návštevník po zaplatení vstupného(nie som si istá, ale asi 10 – 15 eur) môže pozrieť,ako to vyzeralo v celách pre gladiátorov, šelmy, vhľadisku, vo vnútri kolosea...a iné historicképredmety. My sme si Colosseo pekne obhliadlizvonku a pokračovali ďalej k Arco di Constantino.

Forum Romanum – je vykopanýpozostatok antického Ríma. Je to námestie, kdeje možné vidieť staré zvyšky chrámov, stĺpov,brán, oblúkov...ku každému je popis a mapka,aby sa človek nestratil. Okrem toho sa za cca 5 eur dá ísťdo Palatino, kde sú záhrady a možno aj niečoviac...neviem, lebo som tam nebola.

Foro Traiano – so slávnymTrajánovym stĺpom, na ktorom je vraj zobrazených 3000 postáv. Hoci bolo práve v rekonštrukcii, stĺp bolo vidieť a aj keď smeho zbadali až na druhý kuk, je to fakt dobrá podívanána tie postavičky tam...komu sa to chcelo vytesávať faktneviem.

Monumento a Vittorio Emanuele II. - biela stavba so širokým schodiskom ačestnými strážami. Vo vnútri je múzeum(momentálne tam bola výstava moderného umenia astrašne tam páchlo), na poschodí bola výstava orevolucionároch v Taliansku (tuším, že stálaexpozícia). V každom prípade je odtiaľ perfektnývýhľad na historickú časť Ríma. A pri zábradlí sa nachádzajú informačné tabule, čo ktorá stavba je a ako sa volá.

Campidoglio – s bronzovou sochouMarca Aurelia. Nachádza sa nad Forom Romanom. Celý deň sme toto námestie hľadali, kým sme nezistili, že sme tam už boli.

Fontana di Trevi – fakticky prekrásnedielo. Do vody sa vraj má hodiť minca z tej krajiny z ktorejturista pochádza a splní mu každé prianie. Kiežby to bolo také ľahké.

Piazza Spagna – kde sú španielskeschody. Mňa osobne to nijak neuchvátilo. Možno je to tým, že bol január a všade bola zima. V lete sa tam vraj združujú mladí ľudia, posedávajúa je im dobre. V zime tam bolo tiež veľa ľudí, hocineposedávali, aj tak vyzerali spokojní a fotili sa o106. Aj sme tie schody počítali, ale nepamätám sakoľko ich je (viem len, že je to násobok 12tich, možno 156alebo taknejako)

Pantheon – fakt úžasnástavba. Chrám s okrúhlym otvorom na streche a úžasnýmstropom z ktorého sa človeku až hlava zatočí.

Bocca della Verita – obyčajnýkruh s očami, nosom a ústami s otvorom akurát tak predlaň. Strč ruku, a hovor pravdu, lebo keď zaklameš...šup a rukaje spapaná! http://www.roma2000.it/zbocver.html

Piazza Navona – kde sme bohužiaľneboli,

CastelSant'Angelo – ani tu.

Unavení z celodennéhochodenia, vrátili sme sa do hostela. Marek sa rozhodol večeraťv ristorante, baby sa rozhodli okúsiť čaro sprchy. A hybajnačerpať sily na pondelok.


Reštaurácie

Taká pizza ako v Taliansku nieje nikde inde na svete. Vo všeobecnosti nielen o Ríme platí,že čím ďalej od centra, tým sú službylacnejšie. Jedlo pri Colosseu je samozrejme drahšie ako pri Termininapríklad. Cena za pizzu je cca od tých 7 - 8 eur.Samozrejme, že okrem klasických ristorante tam nájdeteaj mekáče, činske srandy, či iné formy fast foodobchodov. Okrem toho treba mať jasnú predstavu o talianskompresse. Pretože sa môže stať, že za polovičku poldecovejšáločky sa cvakne 2,5 eur.

Inak sme sa stravovali klasickýmspôsobom...bagetka, syrík, gorgonzola, keksík.


Vatikán

Vystúpi turista z metra, idepekných pár metrov, sleduje stánky so suverénmia zrazu len dôjde na námestie a už nie je v Ríme.Je vo Vatikáne.

Bolo tam málo ľudí.Možno preto, že január je „mimo sezóny“, alebopreto, že bol pondelok. Na námestí sa týčilveľký strom a pod ním...Betlehem. Tri mestá vjednom! Námestie svätého Petra je v podstate takýokrúhly pľacík, obohnaný stĺporadím sosochami svätých, ktoré Vatikán oddeľuje odokolitého sveta. Keď sme sa však chceli dostať do chrámu,museli sme prejsť vstupnou kontrolou. Ako na letisku. Či nemámezbrane, nože, bomby, krátke tielká, sukne, krátkenohavice...

Najprv sme šli hore na chrám. Za päťeur sa človek vyškriabe do strašnej výšky cez strašneúzske schodisko, aby sa mohol kochať nekonečnýmvýhľadom na mesto, kam vedú všetky cesty. A nielen namesto. Za chrámom sa totižto nachádzajúVatikánske záhrady, do ktorých bežnýsmrteľník prístup nemá a fakt stoja za tenpohľad. Okrem toho vidieť aj Vatikánske múzeá (plus Sixtínska kaplnka)a námestie svätého Petra ako na dlani.

Chrám je veľký. Cestouna kupolu sa dá pozrieť jeho vnútro z vtáčejperspektívy. A človek sa vôbec nemusí báť,že ho niekto strčí dolu, lebo je tam plotov na ploty. Naprízemí je prekrásna podlaha a oltár.Okrem toho sa tam nachádza aj krypta, socha sv. Petra aslávna Michalangelova Pieta.

Pod chrámom sú katakombys hrobmi pápežov. Najčerstvejším z nich je náhrobnýkameň Jána Pavla II...

V podstate nie je na škodu ani informácia, že poslednú nedeľu v mesiaci sú vstupy do múzeí zdarma. Čiže človek prestane rozmýšľať nad tým, čo všetko sa mu oplatí za tých 14 eur vidieť vo Vatikánskom múzeu. Škoda, že sme sa to dozvedeli až posledný pondelok v mesiaci.

Hor sa hore na Vatikán. Dali sme sa do pešej turistiky počítajúcschody (beznádejne) a čudovali sa ľuďom, čo súschopní vyhodiť peniaze za výťah, ktorý ichdovezie ani nie do polovice cesty a ďalej aj tak musia ísťpeši. Prvou zastávkou bol priestor z vnútornej stranychrámu. Akákoľvek snaha o fotku vyvíjaná mojimmalým canonom skončila v oku plota. Tak som pokračovala vceste míňajúc tlstých Amíkov potiacichsa a červených ako prasce. Ako sa tak chodba zužovala,začínala som rozmýšľať, ako sa tadiaľ vôbecprepchajú a kedy sa budem môcť poriadne nadýchnuť.Našťastie sme boli hore. A hľadeli , hľadeli , hľadeli ...len abysom dolu do tej úzkej chodby tak skoro nemusela. Keď smenapokon zišli dolu, rozhodli sme sa pokochať sa ešte chrámom a taksme sa poflakovali hádajúc, kde sa asi nachádzaSimi s Lenkou. Vonku. Telefón zvoní aj v Božom sídle.S presvedčením, že v chráme sa už nič viac vidieťnedá, vyšli sme von pozrieť ešte hroby pápežov.Samozrejme, že pri Jánovi Pavlovi II. bolo uplakanýchbabiek, nadšených Amíkov, fotkychtivýchturistov a ostatných ľudí ako maku. Okrem nich tampobehovali dôležito sa tváriaci ľudia v uniformách,ktorí zakazovali foťáky, kamery, mobily...aj tak somnechápala, kto by si fotil hrob...kým mi Mareknepovedal, že si spravil dokonca video.

Tak sme sa stretli s dievčencamiúporne dychtiac po spoznaní Piety, naivne si mysliac, žev chráme sa nenachádza. Ale nachádza. Hybajnaspäť cez šaškáreň preskenovať bodno-sečno-reznézbrane v našich vakoch. A tam, po pravici hneď pri vchode, malésúsošie z bieleho mramoru. Pieta . Fakt krásne. Keď sme užteda boli dnu, chytili sme si ešte chytro nohu Petrovej sochy . Pri tomto úkonesme sa chceli aj zvečniť, našťastie nám v tom zabránilprístojaci mladík v uniforme, ktorý námvysvetlil, že sochu áno, nás so sochou nie.

Z Vatikánu naše kroky viedlipriamo do suverénových stánkov, kde sme nechali(teda hlavne ja) veľa eur za hovadinky. A potom to veľképrekvapenie. EUR.

EUR – Esposizione Universale di Roma

Neviem, či sa to oplatí vidieťza každú cenu, každopádne je to zaujímaváčasť Ríma. Pôvodne sa volala E42. V roku 1935 tento komplex budov nechal postaviťsám Benito Mussolini. Plán komplexu počítal sospojením Ríma s morom. Dokončenie a slávnostnéotvorenie sa malo uskutočniť pri príležitosti osláv20teho výročia fašizmu v roku 1942, ale osud chcel inak avojna, ktorá vypukla zmarila každý plán. Dnesje to obchodná štvrť. Najkrajšie pamiatky boli Palazzo della Civilita Italiana (ktorý Marek nazval Koloseum) a Bazilika sv. Petra a Pavla.

Keď sme sa tam vybrali, čakali smenejakú úžasnú nádheru, preto sme bolisklamané, že nás tam Marek dotiahol a patrične sme muto dávali najavo. Nebyť toho, že tam Lenka výhodnenakúpila kravatu, neviem, ako by to bolo bývalodopadlo. Cestou späť k metru sme si na oblohe všimli zaujímavosa meniaci útvar. Po chvíľke sme prišli na to, žetento útvar sú obrovské kŕdle vtákov,ktoré sa menili do rôznych formácií.Fascinovane sme ich fotili a natáčali , keď mi zrazu niečodopadlo na hlavu.

Vtáčik ťa okakal!“ -povedal môj frajer a nadšene fotil moju hlavu.

Na tvojom mieste by som sa taknesmiala, lebo aj teba!“ - a to sme už vyťahovali vreckovky azdrhali z miesta činu. Vtáci na nás ale srali ďalej.Tak sme sa skryli do najbližšieho WéCka v Mekáči aumývali sme hlavy, kabáty, šály, vaky...

Následne sme sa premiestnili doďalšej časti historického Ríma, aby sme zistili, žedo úst pravdy už ruku nevopcháme ani za 5 eur, pretožeaj zázraky sa dejú len odtiaľ potiaľ. A keďže užbolo tma, omrkli sme ešte Ostrovček na riečke Tiber. Nič násnenadchlo tak sme sa večernými tmavými uličkamipotĺkali až do hostela.

Tam sme našli novýchspolubývajúcich v našej 10 posteľovej izbietke.Nejaká Aziatka. Očividne nečakala vysoký štandardhostela a sedela na posteli s nohami skrčenými pod seba anepreriekla pol slova. Vedľa nej jej spoločník stáleniečo rozprával až nakoniec po anglicky povedal: „Veď jeto len na jednu noc.“ Tak môžem len hádať, o čom sazhovárali a čo dievčine asi bolo. Zaspali sme tvrdýmspánkom s predstavou, že na druhý deň dopozerámepamiatky.

V utorok sme už nikde neboli. Trihodiny sme sedeli v Mekáči pri čaji, robili desiatu a čakalina Leonardo express, ktorý mal Mareka doniesť k jeholietadlu. Potom sme šli vybrakovať stánky so suverénmia hľadať poštu. A napokon sme na námestí spapaligorgonzolu s krekrami a zvyšky bagety s francúzskym syrom ametrom sa dopravili k autobusu smerujúcemu na letisko.Sekundovka na hodinkách odrátavala sekundy a my sme sazačali báť. Nestihnúť tento autobus by znamenalonestihnúť lietadlo. Ale nakoniec sme ho dobehli a nastúpilidnu. V Ríme sme nechali len príjemných 16stupňov a slnečné počasie.

A fotky. Kebyže sa fakt ešte našiel niekto, kto ich ešte nevidel...ta NA a NA .



Zuzana Rajzáková

Zuzana Rajzáková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu