Meky Žbirka ešte nie je mäkký

Očakávala som, že v hale infinity v Košiciach (naozaj neviem, prečo sa stará športová hala takto volá a odkedy vlastne a načo je to dobré...ale dajme tomu) bude veľa ľudí. Aj tak ma však ich počet po príchode trošku zarazil. Po strohých skúmaniach, kde by sa mohli nachádzať moji priatelia a po ich nájdení sa zrazu stlmili svetlá. Na scénu vybehla skupina Gladiátor a po niekoľkých komerčných hitoch, po patričnom znásilnení publika ( opakujte po mne: Húú! -> húú! , Hóó!! -> hóó!! A tlieskame...) zrazu všetko stíchlo a na pódium prišla drobná osôbka. Zuzka Smatanová však rýchlo odišla, pretože si ako speváčka nedávala pozor na hrdielko a zlé počasie sa jej podpísalo na sexi chrapčiaku, ktorý odmietala predviesť košickému publiku. Nesmiem zabudnúť pripomenúť, ako málo vzduchu môže byť aj v relatívne veľkej miestnosti, keď do nej narvete patričný počet ľudí. Vzduch sa míňal a každou sekundou blížiacou sa k ôsmej hodine som intenzívnejšie myslela na odchod. Všetky myšlienky sa však zastavili s úderom dvadsiatej, keď sa technikom podarilo vymeniť celú aparatúru, pozametať pódium a znervózniť dusiacich sa divákov. Potom však prišiel on...Meky...Napätia sa uvoľnilo, po poznámke, že vyzerá ako korytnačka. Hodnú chvíľu som sa na tom smiala, no napriek tomu som sa započúvala do the best of the best. (aj keď sa meky nedal zahanbiť a pridal aj zopár nepoznaných pesničiek...čo vyvolalo začudované mĺkve výrazy na tvárach okolostojacich ľudí). Prekvapením bol hosť , ktorý nechodí na každý koncert a s Mekym spolupracuje už pekných pár rokov...spevák z kapely Lucie, ktorý sa tiež nedal zahanbiť a pridal pár notoricky známych pesničiek. Ďalším, menej známym hosťom, bola Marta, ktorá sa zjavila z ničoho nič na pódiu, odspievala pesničku a tak ako prišla sa poklonila a odišla.Vzdávam týmto veľkú poklonu Mekymu, ktorý dokázal perfektne odspievať vyše hodinový koncert. A moje srdce si získal hlavne skoro záverečnou pesničkou (hoci nie svojou) Hey Jude. Dobrú atmosféru v sále však stále rušil nedostatok vzduchu (neverili by ste, ale keď neviete dýchať, tak sa vám aj spieva ťažšie). To všetko sa však postupom času vytratí z pamäti a ostane z nej len záblesk obrázkov z Mekyho , stojaceho na pódiu a nonšalantne podupkávajúceho nohou, spievajúceho staré hity a milo koketujúceho s publikom.