Čo mi dnes škola (ne)dala

V posluchárni bolo ako obvykle málo ľudí, veľa chladu a zimy a kým pán docent nezapol svetlá, tak aj celkom útulne. Vďaka blikajúcemu neónu sme mali o rušivý element postarané. Prednáška sa začala tak ako vždy, unavení poslucháči zdvihli zadky, aby ich mohli opätovne položiť na tvrdé lavice. Pán docent vytiahol kópiu skrípt a začal čítať. My sme nalistovali štvrtú kapitolu a s prekvapením (v rámci možností) sme zistili, že pán docent číta tretiu kapitolu (ktorú čítal už minulý týždeň). Chceli sme mu to povedať, ale spánok bol silnejší. Pán docent mal síce snahu rozprávať príklady z praxe (čiže hlúpe sekretárky telefonujúce s Marienkou, účtovníčky a iná háveď, zastupičovia, geniálni manažéri...samozrejme muži, znižovanie nákladov pančovaním rumu, študenti majúci viac na hlave ako v hlave (žiadna diskriminácia alebo predsudky) ružové dievčatá, ktorých sa po umytí zľakne ich frajer...a podobné nepotrebné hovadiny) ale my sme sa venovali radšej hľadaním pohldlnej polohy v tvrdých laviciach. Hodina a pol síce vôbec nezbehla ako voda, ale predsa len uplynula a my sme mali jedinečnú možnosť ísť domov a trošku si pospať. Lenže v aule sa konala prezentácia o tom, ako robiť správnu prezentáciu (in english of course). Tá nám dodala ešte viac chuti na spánok, prípadne na kávu, pretože vďaka technológiám (ktoré zasa raz zlyhali) bola príprava na ňu limitne sa blížiaca k bodu mrazu (všimnite si tú obraznosť). Organizátori mali pripravené aj nejaké materiály, ale bohužiaľ sa im podarilo okopírovať iný papier ako bolo treba (veď lesov máme dosť). Keď sa prednáška konečne skončila, rozhodli sa porozdávať zopár slovníkov (vynikajúci marketingový ťah) tým, ktorí sa neboja povedať dve tri vety po anglicky. A kto sa hanbí, má prázdne gamby. Tak sme sa pobrali na poslednú prednášku. Namiesto daňovníčky vošli do posluchárne pán docent , čo prednáša štatistiku a jeho verný spoločník, čo sa rozumie káblom. Po zavedení projektora do chodu, sme sa dozvedeli zopár informácií o indexoch(ktoré sme si mohli prečítať aj doma po stiahnutí prednášky z neti...ale aspoň je pán docent sympaťák). Pol jednej. Vyšla som z chladu združených posluchární do teplého dňa. Celou cestou domov som rozmýšľala, prečo som len neostala ráno v posteli.