5 tmoliacich sa krokov, 4 žblnky vody, 3 deci vody, 2 lyžičky kávy, 1 teplý hrnček... Zapínam pekelný stroj. Angličtina, prezentácia...hmm...asi to nestíham. Sebakritiku som rozpustila v daždi. Dvere zamknuté, sedíme na drevených stoličkách a čakáme, čo sa bude diať. Riešenie prichádza prineskoro, začalo sa aj bez nás.Je to problém, keď zlyhá technika?...nie, z miery som už aj tak vyvedená...a prezentovať Klavír...to nadchýna iba mňa.Smútok dážďom nezmyješ.Paragrafy, odseky, dane a systémy...sivé ráno, sivý deň, sivo v hlave...kráčam pod fialovým dáždnikom plným bielych kvietkov a som celá sivá.Za našou bránou rastie tráva. Dážď ju robí nesmrteľne krásnou, ligotavou a jasnou, zeleň z nej sála až do mojej hlavy, kým sa jej to „sivo“ vyhnať nepodarí. A zrazu rozkvitli fialky a púpavy...Neosobný dialóg prenesený digitálnym svetom...čo robí, kde je a prečo sa zasa čertí...ženám stačí k radosti tak málo? Stačí......jedna sms...(stretneme sa tam a tam)...jedno slovíčko...(ty si môj zlatúšik)...jeden pohľad......jedna veta......a svet je zelený...
