Tip na sobotňajší výlet: Folkmárska skala

Poďme všetci spolu hola hou hola hou, tou cestičkou známou pod skalou, Folkmárskou...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Andrej kraca
Andrej kraca (zdroj: moja malickost)

Trasa:

Košice - Prameň sv. Gregora (zastávka autobusu Miklipark) - autobus

Prameň sv. Gregora - Folkmárska skala (náučný chodník o baníctve, inak žltá)

Folkmárska skala - Košické Hámre (žltá, ale hlavne zelená, inak asfaltka pomedzi chatky)

Dĺžka:

13,5 km (max. 2 hodiny nahor, 2 hodiny nadol čistej chôdze)

Prevýšenie:

max. 400 m (možno viac, nemám dobrú mapu ;), resp. nemám žiadnu)

Náročnosť:

trasa vhodná pre každého (aj pre pánov rokoch a malé deťúrence)

Účastníci výletu:

Andrej (Kolby)+Jaroslav (Gero)= páni hrochov, ja (Fazi)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sme išli my:

Pôvodne sme vôbec nemali skončiť na Folkmárskej skale, lenže chlapcom (Kolbymu ) sa vôbec nechcelo skoro ráno vstávať (pracujúca vrstva to vôbec nemá cez víkend ľahké) a mne sa zasa vôbec nechcelo ísť na výlet vo dvojici (traja sú už dav a kde je dav, tam je väčšia sranda). Tak sme sa zišli spolu s ďalšími desiatkami ľudí na autobusovej zastávke pri štadióne Lokomotívy, (zvučne, pre ľahšiu identifikáciu, sprehľadnenie a úplné pomýlenie obyvateľov Košíc, premenovanú na zastávku Havlíčkova). Aj sme sa trošku obávali davu a nemožnosti usadenia sa a prípadného dospávania v autobuse, no len do chvíle, kým sa klub turistov s odhodlaním pietne spomínať cestou na Lajošku, nevopchal do autobusu smerujúceho na Jahodnú. Nakoniec sa s nami viezla len hŕstka deťúreniec.

SkryťVypnúť reklamu

Po zákrutami spríjemnenej ceste, keď niektorí z nás boli radi, že ráno poriadne neraňajkovali, sme došli do cieľa. Prameň sv. Gregora nám ponúkal možnosť vykročiť po žltej značke hore kopcom, no zároveň ponúkal možnosť zapadnúť do blata. Tak sme sa vydali po asfaltovej ceste, obdivujúc mrak v doline a vytešujúc sa, že nám svieti slniečko, kým tam dolu je hmla (ktorá sa, akoby nejedna sofistikovaná rosnička povedala, časom buď rozplynie, alebo sa nerozplynie). Keď som sa nabažila výhľadu a už si začínala myslieť, že dôjdeme po tej asfaltke až do Gelnice, odbočili sme na poľnú cestu.

Cesta je to pekná, mierny kopec, nič zložité, pokojne sme sa mohli rozprávať bez väčšieho kyslíkového dlhu, pokojne sme mohli ignorovať už mnohokrát prečítané tabule náučného chodníka, s informáciami o baníkoch, nástrojoch, dyhovaných štôlňach a iných zaujímavých banských trikoch, pokojne sme mohli obdivovať prírodu. Po chvíli sme sa dostali k odpočívadlu s perfektnou drevenou búdkou na sedenie, kde je možnosť založiť si ohník a niečo si opiecť, alebo sa zohriať, čo sme patrične vôbec nevyužili. Len sme sedeli a páni v rokoch (čo som prepočula ako páni hrochov) už vopred nadávali na hnusný kopec, ktorý nás ešte čakal. Po veľmi dlhej chvíli, sme ešte obzreli pomník na pamiatku partizánov a náučnú tabuľu o bojoch a vydali sa ďalej. Prudký kopec trvá chvíľku. Aj pánom hrochov trval asi pol hodinku, aby došli na skalu.

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka slnku bolo na skale teplo, vďaka vetru tam bolo sviežo, tak sme sa tam zdržali asi len dve hodiny. Skryli sme sa pod kameň a leňošili. Sem-tam sme cvakli nejaký ten výhľad, ktorý mi len pripomenul, aká je Slovensko nádherná krajina.

Keď sme sa zhodli na tom, že svieži vetrík to už s tým chladom seriózne preháňa, začal sa zostup dolu celkom strmým kopcom. Chodníček bol síce úzky, ale zato sa na ňom povaľovalo kopec lístia, ktoré sa parádne šmýkalo pod nohami. A celkovo ho bolo neúrekom. Akurát na takú poriadnu vojnu v lístí s cieľom zahrabať toho druhého čo najhlbšie. A potom sa človek čuduje, že zlistnatel.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sme sa v tom lístí dostatočne zahrabali a keď sme zistili, že v tom lese nie sme sami, vydali sme sa po krásnom lesnom chodníku miernym kopcom nadol do Opátky. Potom nás čakala iba asfaltová cesta a Bradan. A ďalšie štyri hodiny v Bradane. A zasa tie deťúrence, s ktorými sme sa viezli ráno. A nechutné pivo v Bradane. Keď už aj deťúrence zdrhli a Gero stihol zaspať, nastúpili sme do autobusu. Zotmelo sa natoľko, že sme videli akurát tak Košickú Belú a v nej čuduj sa svete, deťúrence...nás určite prenasledovali, veď takí dvaja sympaťáci ma sprevádzali...

V Košiciach už taká tma nebola. Áno, hrali sme zápas s Dunajskou Stredou. Áno, bolo tam veľa policajtov. Nie, neboli tam žiadni maďarskí fanúšikovia.

Výlet bol krásny, nenáročný, ideálny na teplý novembrový deň.

jaaaaj heeeeeh, ešte kto si chce pozrieť  fotky

Zuzana Rajzáková

Zuzana Rajzáková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu