(Ne)objektívne hodnotenie cvičiacich a prednášajúcich

PREKVAPENIEHodnotenie písomky dopadlo nad naše očakávania. „Myslím, že ho mám celkom rád, dobre to opravil.“ – spolužiakovi do plného počtu chýbal bod, mne dva.„Myslím, že mi ani tak nevadí, v pohode človek.“ – radostne sme kráčali na cviko.„Myslím, že si už nemyslím o ňom, že je taký hnusák.“ – zhodnotila som.„Ale ja mám len 5 bodov!“„No, to je hodnotenie podľa počtu bodov. 11-10 pohoda cvičiaci, dalo by sa povedať, že skvelý. 9-8 dá sa. 7-6 nevadí mi. 6-0 to je ale hnusný neobjektívny de*il!“ – skonštatoval spolužiak.A tak som si uvedomila, že objektívnosť hodnotenia nie je. Keď sa ma spýtala spolužiačka, či sa má báť na zápočet, ktorý som už písala, povedala som jej, že nie, ale nech sa nabiflí knihu. Akonáhle som zistila, koľko mám bodov, povedala som jej, nech sa vôbec neučí.Hodnotenie skúšky a skúšajúceho tiež závisí od toho, koho sa pýtam. Takže hodnotenie študentov je tiež neobjektívne. A vlastne, čo je objektívne?Máme len tú smolu, že hodnotenia učiteľov o nás sú tie, ktoré rozhodujú o našej budúcnosti viac, ako tie naše o nich .