Došla mi sms. NTS potrebuje krv. Ale ja ísťnemôžem...to viete, človek si dlhodobo ničí pečeň tabletkami, tak sa tona tej krvi musí nejako prejaviť. Tak som sa rozhodla, prehovárať vlkana vegetariánsku stravu...a zlanáriť pre dobrú vec mojich kamarátov.
Ja sa bojím
"To vieš, že ja by som aj šiel, ale nemám rád ihly." ... "No, janeviem, asi skôr radšej nie, lebo vieš, tam je taká hrubá ihla." ..."No to radšej nie, mne býva zle."
Kto sa ihlynebojí? Ja sa bojím. Viete, aká je hrubá? A k tomu to nenávidenénemocničné pristredie. Len tam vkročím a už cítim nepríjemný pocit vžalúdku, brnenie v rukách, a cítim, že mdloby sú na ceste. Tiež mi bývazle, dokonca som tam raz už odkväcla, nehovoriac o tej hnusnej hrubejihle.
"A čo by ste chceli? Tenkú? Aby vám tá krvtiekla celý deň?" - usmeje sa sestrička. Napätie sa trošku stráca, aleani pohľad na pootvorené okno neodvedie myšlienky od faktu, že ochvíľku bude nejaká hnusná hadička napojená na MOJU žilu.
"A viete vy, akú máte vzácnu krv? Negatívny RH faktor. To sa len taknevidí." - pocit, že to niekomu pomôže vyhral.
Motivácia je silná - pre každého iná
Ja som bola presvedčená, že pôjdem. Nakoniec som predsa len dalaprednosť svojmu zdraviu pred zdravím iných. Maťo bol tiež presvedčený,že pôjde...veď za to dostane bagetu. Marek sa rozhodol prísť, pretožeje to pre dobrú vec a tiež preto, že som chcela ísť aj ja. A Gabo, tenšiel bez debaty. Základom je mať chuť pomôcť druhým.
Poď darovať krv
Kým sme sa dohodli na konečnom dátume,prešiel minimálne mesiac. Nakoniec sme sa stretli so snowmanom(prezývaným Gabo), ktorý ma pohodlne dopravil do FNsP v Košiciach (ofkoz). Tam už na nás čakal môj milášik nevedko (prezývaný tiež Marek) av mojom domnení Maťo. Maťo ale veľmi "prekvapujúco" zaspal. Miesto nehotam sedel pavúk (známy aj pod menom Marek).
Ráno o siedmej bolo na transfúzke prázdno.Vytvorili sme malý radík pred okienkom. Preukaz darcu, občiansky,kartiška poistenca, dotazník a šup ho dnu. Igelitové návleky, pero avypĺňanie dotazníka. Hneď ako pavúk zistil, že ľudia, pravidelnesa živiaci liekmi si nezadarujú, len bezmocne sedel, a pýtal sa: "Načo?"
Tak nakoniec darovali krv len snowman a nevedko. Najprv ich pichli len"akoby ťa bodla včelička", aby sa presvedčili, či nie sú pohlavnenakazení, alebo nemajú inú zábranu v darovaní. Potom ich preklepladoktorka. Check.
Presun do miestnosti s občerstvením. Na stole čakal chlebík, keksík a čajík.
Poriadny pitný režim je základ. Je u každého individuálny, nopotrebný na preriedenie krvi (aby netiekla celý deň aj napriek hrubejihle - mne napríklad stačí vypiť len dva a pol litra vody a kávu, abysom mala normálny tlak).
"Keď ste dopili, tak sa presuňte ďalej." -najprv si treba umyť lakťové jamky. Normálny človek to pochopí a umyjesi miesta z opačnej strany lakťa. Ja som si na prvýkrát v strese umylaruky.
Potom už iba stačí posunúť sa v smere odberu do odberovej miestnosti.
Kreslá sú pohodlné. Dajú sa dokonca sklopiť do horizontálnej polohy keď je človeku zle (vyskúšané, pomáha.).
Tety sestričky sú neskutočne milé a starostlivé. Po kontrolerodného čísla, mena a ostatnej byrokracii, sa napichnutie môže začať.
Odporúčam sa na tú ihlu nepozerať. Výhľad z okna na nemocničný bufet je oveľa lepší, najmä keď vyprážajú karfiol.
Netrvá to dlho. Tety sestričky na transfúznom sú dokonale vycvičené avedia čo robia. Mňa pichnutie ani vyberanie ihly nikdy nebolelo.Dokonca ani keď mi bolo zle.
Po chvíľke, keďkrv natečie, sa stačí už iba presunúť späť do miestnosti sčajíkom. Tam sa pred vami zjaví káva s keksíkom a môžete sedieť akecať, prípadne komentovať telenovelu, ktorá je práve vysielaná v telke.
Nakoniec sa stačí už iba zastaviť pri pulte, kde odovzdáte byrokraciu,vyzdvihnete si stravný lístok, opečiatkujete si parkovací lístok a sdobrým pocitom odchádzate von.
A úplne nakoniec sa stačí už iba vrátiť a vyzuť si návleky.
