„Čo sa stalo?“ –nervózne som sa spýtala, keď sa brat začal prezliekať z teplákov do riflí.
„Mamke ukradlibicykel. Má ťažké tašky, lebo bola v Hypertescu a mám jej ísť oproti.“– čo už.
„Mám ísť s tebou?“– odpoveď bola jasná.
O pár minútsme sa hnali k autobusovej zastávke. Nasadli na „dvadsaťdvojku“ a vystúpilipred hypermarketom. Vonku sa už zotmelo a my sme si neboli celkom istí,kde mamku nájdeme. Cestou mi brat vysvetľoval situáciu podrobnejšie. O chvíľkumi ju vysvetlila mamka.
„Svine, miukradli bicykel. Kto také niečo môže urobiť? Som vyšla von a pozerám,bicykel nikde!“ – mamka bola očividne rozčúlená a nervózna. Kto by nebol?
„A tu mi aničíslo na riaditeľku oblasti nechcú povedať a vraj informácie. My im tunecháme miliardy korún ročne a oni mi nedovolia zobrať bicykel dohypermarketu? Som ho musela nechať vonku a mala som „ciťák“, že ho vezmú,veď tu je také prostredie (narážala na sídlisko, ktoré sa nie náhodou volá Džungľa).Ale nie, SBSkár mi povedal, že ho musím dať vonku.“ – pani na informáciáchdotelefonovala a podala mamke papierik s menom riaditeľky.
„Za čo tu berieteplat, ked mi nedáte ani meno vašej nadriadenej?“ – spýtala sa útlej ženy zainformačným pultom.
„To nech vásnezaujíma.“ – odpoveď bola milá.
Pozreli sme s bratomna seba a prevrátili očami. Mlčky sme vzali tri preplnené tašky a rezignovanesme mamke naznačili, nech s nami ide domov na všetko zabudnúť pri pohárizmrzky. To však už oproti nám kráčali dvaja páni v zelenom – mestská polícia.Mamka im teda celú situáciu vysvetlila ešte raz, nezabudla dodať, že SBSkár jejpovedal, že si má dať bicykel práve tam, odkiaľ jej ho ukradli. Policajtiobzreli miesto činu a sľúbili, že sa v Džungli poobzerajú.
Šli sme tedadomov. Cestou sme rozmýšľali, prečo vlastne pri dverách v hypertescu nestojíSBS, keď je von tma a pohybujú sa tam všelijaké pochybné indivíduá, prečosi ľudia nemôžu dať bicykle do priestoru hypermarketu, kde sú vo väčšombezpečí, načo je vlastne kamerový systém, keď bicykel aj tak ukradnú a prečosú všetci takí „ochotní“ pri vybavovaní sťažností. A samozrejme, v ktorej záložni, bazáre či v zbere skončí.
Nakoniec smezhodnotili, že najlepšie bude zavolať do jednej nemenovanej televízie sošpirálovým logom a nechať natočiť reportáž, ktorá by sa končila záberminášej fenky Lucinky, ktorá sa teraz práve hára. Nech je aspoň sranda, keď už nie je bicykel.
