Moje telo obsypala psoriáza. Oochorenie, ktoré sa vraj dedí a ktorého hlavným spúšťačom je stres, pocit nevypovedaného hnevu a smútku.... Prekvapila náhle ...v priebehu dňa a nešetrila okrem tváre ani malý kúsok tela. Nekompromisne ma zahalila do bodkovaného závoja. Taký, čo pichá a škriabe...Pohľad do zrkadla bolel, pokožka svrbela a stále svrbí, že niekedy sa neovládnem a s chuťou sa nechtami rozškriabem do krvi, až pocit šialeného svrbenia premôže slastná bolesť.
Každý večer sa teším, ako prídem z práce, hádžem zo seba staré plantave handry a tričká a ponáram sa do slanej vody. Kryštáliky soli štípu na rozškriabaných fľakoch a predstavujem si, ako vyžieraju zblbnuté kožne bunky. Po kúpeli si vtieram hrubé vrstvy páchnucich mastí s ichtiolovym základom a s láskou vtieram do nepeknej kože. Posledne dva roky som ignorovala všetko, cieľ bol jasný...vlastný dom na úkor všetkého..dokázať sebe, deťom, môjmu otcovi a každému, kto s posmeškom krútil hlavou, že nikdy nepostavím dom bez úveru a sama. Som smiešna a naivná, žijem v rozprávke a ilúzií....pochybnosti a motívacia narastali v priamej úmere. Hlavne som chcela dokázať sama sebe, že dokázať sa dá čokoľvek. Ak nasledujete svoje myšlienky.
,,Mohli by ste vyhľadať psychologa, je to ochorenie na celý život, môže sa vám to ukludniť, časom prepuknúť, musíte sa s tým naučiť žiť. Inak trpia pacienti depresiami, žiju v sociálnej izolácie, aj v lete chodia zahalení, vyhýbajú sa kúpaliskam, maju problémy v intímnom živote"....začala monológ lekárka...
AA.aaaa..dosť...Nikto ma nebude škatuľkovať, kam patrím...nebudem sa izolovať, skrývať, ani plakať...Tak, ako som vedela, že budem mať vlastný domček s krbom, tak teraz viem, že toto ochorenie prišlo len preto, aby ma upozornilo na hektický život, ktorý vediem, na všetky stresové faktory, s ktorými sa denne stretávam..
Etiológia každého ochorenia je multifaktoriálna a viem, že toto moje je taktiež založené na psychosomatickom základe. Dlhodobo som žila v permanentnom strese a až teraz som nútená veľa vecí v živote prehodnotiť.
Rozhodla som sa začať zmenu pobytom v nemocnici,kde budem mať veľa času na premýšľanie...
A začala som si robiť radosť....kúpila som si mobil. Priniesol mi ho kuriér rovno do nemocnice. Takže konečne sa zbavím toho starého, ktorý ma pravidelne nechal v štichu, ked som ho potrebovala. Aaaa..kúpila som sebe a dcére letenku do Londýna. Za smiešnych 30 eur. V neposlednom rade ma napadla bizarná myšlienka.,,Infikovať" /haha..v tomto kontexte mi to slovo príde až príliš trefné/ pozitívnym myslením ženy, ktorých myslenie a sebavedomie psoriáza premohla. Požiadala som kamarátku a fotografku Zuzanu Tirolovú, aby sme nafotili sériu aktov, ktoré vyzdvihnú krásu ženského tela, vzájomne sa nevylučujúcu s kožnými defektami. Môj cieľ..povzbudit ženy, dodať im sebadôveru a vyjadriť spolupatričnosť, splnil moje najtajnejšie očakavania..Prostrednictvom facebookovych skupin psoriatikov na moje fotografie s odkazom :
DON´T HIDE AT HOME, DON´T HIDE YOUR BODY, DON´T ALLOW PSORIASIS TAKE YOU YOUR FEMINITY. WE ARE WOMEN FOREVER...v priebehu jedného dňa pozitívne reagovali stovky psoriatikov vrátane komentárov o odvahe, vďake, povzbudení a nadobudnutí iného pohľadu na túto chorobu. Prichádzajú mi ďakovné správy, správy so žiadosťou o psychickú podporu a životné príbehy od ľudí v rôznych kútoch sveta a rôznej farby pleti. Cítim nekonečnú pokoru a vďaku a každým dňom si uvedomujem, že psoriáza nie je choroba, je to reč nášho tela, ktorá nám pomáha rásť. A preto chcem pomôcť tým, ktorí nemajú vo vlastných silách pozrieť sa na život z inej strany.
Vám všetkých dakujem za podporu a dobre mienené rady ohľadom liečby mojej pokožky. Zatiaľ som vsadila na silu pozitívneho myslenia. Verím, že vďaka nemu aj moja pokožka bude onedlho ako predtým. Ja sa sústredím na psychicku podporu tých, čo mi píšu z rôznych kútov sveta. .Aspoň tak oprášim anglický jazyk..... pretože LONDON CALLING... | |
|
| |
