Počas nášho stretnutia sa napojila na anjelov/ teda tak mi povedala/ a ona neskutočne rýchlo čmárala ako akési medium ich odkazy a posolstva...nuž...veľmi mi to nepomohlo v tom čase, nič pozitívne mi povedané nebolo. odvolali sa až na rok 2015, kedy by mal nastať čas definitívnej životnej premeny. Vraj nie som tu preto, aby som si užívala hedonizmus v pozemskom živote ,ale aby som ľudom pomáhala a žila pre iných...peniaze vraj nikdy mať nebudem a nebude mi dopriaty žiaden luxus a svetskú zábava...no v tom čase to bolo pre mňa to posledné, čo som chcela počuť..no to je teda perspektívna vyhliadka...tak som si čupla na dne tej najhlbšej studni a pozerala do výšky za malým nekonečne vzdialeným svetielkom...bolo mi hodených množstvo kníh s presným aj obrazným popisom a návodom ako sa dostať z najhlbšieho dna....popri tom som skúmala každú bunku mojho tela hádam až na úrovni DNA, aby som zistila, kto som a prečo som sem prišla a čo urobiť, aby som bola šťastná.
Trvalo dlhý čas, kým som pochopila odkazy týchto autorov , naučila čítať moje reťazce DNA a vyskriabala sa hore za slnkom. Bol to ťažký výstup a vobec nie bez zranení. ale našla som cestu, ktorá ma robí šťastnou...a vnáša pokoj do duše. naučila som sa tešiť z tých najjednoduchšich vecí v živote..a ešte sú aj zadarmo. krásnemu životu na dedine, kedy ráno na bicykli zbehnem po jogurty do obchodu, ked si po odchode deti do školy a školky na schodoch pri vchodových dverách vypijem na rannom slniečku kávu, potom vyprášim zo zástery obláčik múky a idem pre vás vyrábať bezmúčne cestoviny....s láskou:-)
otec mojich detí pred pár dňami poznamenal: Lena, Lena..na toto si si robila vysokú školu? Aby si vyrábala slíže?
Vysoká škola nie je však bránou ku šťastnému životu ., najvyššou školou je škola života..a tam niekedy prídete na to, že šťastným vás robí aj výroba cestovín, behanie po vinohradoch a kopček talianskej silnej kávovej zmrzliny v maličkej nádhernej cukrárni Čoko kafe a usmiata majiteľka ema. Ked kráčate po dedine a s úsmevom zdravíte známe tváre, ked vám kamarátka, ktorú poznáte len chviľu prinesie domáci syr vy jej dáte ba oblátku ochutnať cuketový kolač. Ked si prehodite staré tepláky a rokerske topánky a nemusíte rozmýšľať čo na seba, ked si v altánku na notebooku pri dalšej káve píšete články a za plotom počujete okoloidúce klebetné babičky.. ...no a ked si musíte do kalendára zapísať den, kedy sa musíte vybrať do Bratislavy..tak ste si definitívne istá, že ste ste našli svoj svet...
