Nie že by som sa tešila, že som opäť sama bez detí, ale je to fakt z ktorého vychádzam a treba sa tešíť prítomnému okamihu a Z TOHO ČO JE. A navyše decká majú na Liptove kopec rodiny, takže o parádňanský program majú vystarané a sú happy.
Ako každé voľno by som sa najradšej naklonovala a ešte aj nespala. Mám vždy toľko plánov a chutí, že neviem, čo skôr. Dala som si predsavzatie, že každý deň si pôjdem zabehať 10km, budem chodiť na čerstvú žihľavu a variť si z nej čaj. Okrem toho konečne nalepím na čela schodov obklad, ktorý je od Vianoc volne opretý, takže keď ma niekto väčšiu nohu ako 36tku a prstami oň zakopne, obklad padne, buchne a ja ho následne zdrbem...že nevie chodiť po schodoch. Včera nastal deň D a obklady som nalepila suprovým lepidlom s príznačným názvom Mamut. Vraj, čo nalepí, bude naveky. Moje ruky nech sú dôkazom. Použila som všetky dostupne chemikálie, čo som zohnala od odlakovaču, cez toluén až po riedidlo. Už je to dva dni a Mamut drží ako blázon. Včera mi kamarát Erik Hanzlík,povedal, že nech som pokojná, ono to zmizne samo postupne ako sa mení koža. Tak super. Dúfam, že v utorok budem mať kožu vymenenú, lebo idem do práce líčiť hercov. Ale stále trvám na tom, že tešíme sa z prítomného okamihu a Z TOHO, ČO JE.
By the way...prečo pijem žihľavový čaj? Pretože moja koža sa opäť pobláznila. Každé ráno sa po kúskoch v zrkadle odhaľujem a sledujem nové bodky. Tie od novembra prichádzajú, odchádzajú a žijú svoj život. Ničím ich kortikoidovým sprejom najsilnejšej skupiny, a aj tak vylezú inde svine jedny. Osobne s tým až taký problém nemám, tak mám bodky, o to nejde. Niekto je tučný, niekto škaredý, ja som ,,štíhla a pekna", len mám šupinaté ďubky. Ćo ma však trápi, je obava, že ak...sa koža zblázni tak, že moje ruky sa zmenia na šupinaté psoriatické škvrny a ja nebudem môcť robiť moju vysnívanú prácu. Líčiť ľudí a dotýkať sa ich tváre...
.Ale aj tak neklesám na duchu,a podotýkam, že stále si užívam pritomnosť, prichádzajúcu jar, štebotajúce drozdy čo mi hniezda v krikoch na dvore, hrdličku práve hrkútajúcu na stlpe pouličného osvetlenia, krásnu červenú oblohu pri práve vychádzajúcom slniečku. Už teraz sa teším ako vybehnem na hrádzu a budem zhlboka nasávať voňavý teplý jarný vzduch, potom si sadnem na lavičku ku rybníku a budem sa tešiť z prítomného okamihu...tu a teraz. Bez detí a a bez chlapa, ale so psoriázou a akné a špinavými rukami. Bez peňazí a s menšími dlhmi, ale s krásnym domčekom a veľkými plánmi, ktoré vychádzaju Z TOHO, ČO JE. A tých mám toľko, že mi bude musieť pomôcť môj klon, ako som spomínala na začiatku.
Hneď ako bude teplejšie a voľný den, pustím sa do mojej záhrady a terasy. Neviem sa dočkať drevenej pergoly, na ktorú zavesím garniže a krémové závesy, ktoré mi budú jemne viať pri letnom vánku a chrániť pred sniečkom počas môjho písania. Áno písania..Piť litre kávy a ťukať do notebooku počas teplých letných dní je môj druhý plán ako ukázať tej svini psoriatickej a niektorým nešťastným škodoradostným neprajníkom, že môj kožný defekt neberiem ako koniec profesionálneho života
ale ako výzvu. Keď píšem, som šťastná....a možno písanie je cesta ako ďalej. Milujem samotu a bytie samej so sebou a svojimi písmenkami.
Aaaa...mám plan vyrobiť si posteľ ako na obrázku, drevo je nakúpené a ohobľovené, kovová konštrukcia objednaná. Už len čakám na Aurelku, ako sa po Veľkej Noci vráti a budeme klincovať, maľovať a patinovať. A pôjdeme nakúpiť kvety a hlinené kvetináče, ktoré budeme ručne maľovať. Aaaa tapetovať farebné dozy rovnakou tapetou aká zdobí stoličky a čelo drezu, chodiť celé leto po práci večer na bicykel a na kopček zmrzky ku Eme Emilia Illesova, najmilejšej majiteľke najmilšej kaviarničky Čokocafe
s domácimi koláčikmi a limonadami, kde sedíte pri žblnkajúcom potôčiku a cítite sa ako v Prevence.
Možností je vždy veľa..neklesajte na duchu, tešte sa z prítomného okamihu, robte, čo vás baví, snívajte, plánujte a budťe otvorený životu. Základom všetkého je myšlienka..
Ja mám plnú hlavu snov, ktrých sa držím a postupne sa naplňaju:-)
P.S. Našla som super tričká..také chcem:-)
