John Cabot (alebo Giovanni Caboto) bol pôvodom taliansky obchodník a moreplavec, ktorý v období španielskej nadvlády nad komerčne využívanými morskými trasami, medzi prvými uvažoval o alternatíve k známym plavebným cestám a prišiel s nápadom plaviť sa do Orientu severozápadnou morskou cestou, aby tak bez konfliktu so Španielmi, dosiahol bohatstvo Ázie.
Mladosť
Giovanni Caboto sa narodil okolo roku 1450 v Janove a približne v roku 1461 sa presťahoval do Benátok. Krátko na to sa stal benátskym občanom. Dôkazy naznačujú, že pracoval ako obchodník v distribúcii korenia vo východnom Stredomorí a pravdepodobne sa zúčastnil viacerých plavieb do Orientu, kde sa nachádzali významné obchodné centrá s dôležitým orientálnym tovarom. S cieľom preskúmať viaceré obchodné strediská, Cabot sa zúčastnil aj tradičnej púte do Mekky. Počas pôsobenia v Benátkach sa John Cabot oženil s Benátčankou Mathye a narodili sa im traja synovia: Ludovico, Sebastian a Sancio.
Počas tohto obdobia študoval navigáciu a tvorbu máp a čítal príbehy Marca Pola a jeho dobrodružstvá v rozprávkových mestách Ázie. Podobne ako jeho krajan Krištof Kolumbus, aj Cabot sa začal zaujímať o možnosť dostať sa na bohaté trhy so zlatom, hodvábom, drahokamami a korením v Ázii tým, že by preplával Atlantický oceán smerom na západ.
Predpokladá sa, že kvôli nesplateným dlhom bol Cabot nútený Benátky náhle opustiť a presťahoval sa sprvoti do Valencie a neskôr do Seville v Španielsku, kde s pracoval neveľmi úspešne ako stavebný inžinier. V roku 1493 sa Cabot pravdepodobne nachádzal vo Valencii, keď Kolumbus, na svojej spiatočnej plavbe zo Západnej Indie, prechádzal týmto mestom, aby podal španielskej korune správu o výsledkoch svojej expedície (vrátane jeho mylného presvedčenia, že sa doplavil do Ázie).
Koncom roku 1495 Cabot opustil Španielsko a presťahoval sa do Anglicka. Pripojil sa ku komunite Benátčanov, ktorí sa natrvalo usadili v Bristole, vtedy najrušnejšom prístave Anglicka. Bristol, podobne ako Benátky, bol ďalším miestom s bohatou námornou históriou. Neohrození rybári a prieskumníci sa z tohto prístavného mesta, v úsilí nájsť lepšie loviská rýb, často plavili ďaleko na sever, až na Island a do Grónska. Ako väčšina navigátorov toho obdobia, Cabot veril, že v severnom Atlantiku sa nachádza severozápadná morská cesta do Ázie a najmä do Východnej Indie s lukratívnym exotickým tovarom, ako hodváb a korenie. Táto trasa by bola oveľa kratšia a bezpečnejšia ako ktorákoľvek dovtedy známa alternatíva. Cabot bol presvedčený, že Krištof Kolumbus (1451-1506) na svojej ceste v roku 1492 neobjavil nič dôležitejšie, ako niekoľko menších ostrovov, ale na ázijskú pevninu nedorazil. Stále sa nevedelo, že medzi Európou a Áziou leží masívny kontinent. Cabot veril, že najlepšia námorná cesta do Ázie je oveľa severnejšie, ako sa plavil Kolumbus, a preto sa rozhodol, že túto cestu preskúma.
Počas svojho pobytu v Anglicku sa Cabotovi podarilo nadviazať dôležité kontakty a dostal sa nielen na kráľovský dvor, ale až do priameho kontaktu s britským panovníkom. Na jednom zo stretnutí ho presviedčal, že aj Anglicko môže získať slávu tým, že objaví nové oblasti a morské cesty. Kým sa Španielsko dostalo do popredia pri skúmaní Nového sveta, Cabot navrholanglickému káľovi Henrichovi VII., aby vystrojil prieskumnú expedíciu na objavenie severnejšej cesty do Ázie, než akú zvolil Kolumbus.
Prvá plavba
Cabotovo úsilie bolo napokon korunované úspechom, pretože mu anglický kráľ v roku 1496 riadne udelil licenciu na plavbu pod anglickou vlajkou. Cieľom plavby bolo nielen nájsť severozápadnú morskú cestu, ale aj vyhľadať všetky nové krajiny, ktoré Európania ešte nepoznali a nadviazať obchod s akýmkoľvek pôvodným obyvateľstvom, s ktorým by sa Cabot mohol stretnúť. Britský panovník Henrich VII. mal dostať podiel vo výške 20% z obchodného zisku. Napriek výdatnej podpore anglického kráľa, bola expedícia z veľkej časti financovaná talianskou bankou v Londýne, pravdepodobne s vidinou očakávaného zisku po úspešnom návrate z plavby. Ďalšími mecenášmi expedície boli viacerí obchodníci z Bristolu.
Cabot po prvýkrát vyrazil na expedíciu na jedinej lodi s názvom Mathew dňa 2. mája 1496, ale séria silných víchric znemožnila ďalšiu plavbu a nakoniec zahnala jeho loď späť do prístavu v Bristole, kde sa vykonali drobné opravy a doplnili zásoby. Cabot sa však nenechal odradiť a 20. mája 1497 vyplával po druhýkrát. Loď Mathew bola 24 metrov dlhá karavela s tromi sťažňami a výtlakom 50 ton. Bola to malá, ľahká, rýchla a dobre manévrovateľná loď. Pôvodne slúžila v námornom obchode a jej veľkou výhodou bolo to, že si nevyžadovala veľkú posádku, čím sa stala ideálnu voľbou pre účely prieskumu v neznámych vodách. Cabot najal na svoju objavnú plavbu posádku s počtom 18 mužov.
Počas nasledujúcich piatich týždňov loď Mathew prekonala Atlantik a dňa 24. júna 1497 dosiahla s najväčšou pravdepodobnosťou pobrežie dnešného ostrova Cape Breton v Novom Škótsku. Presná poloha pristátia je sporná, historici uvažujú o troch možnostiach - južné pobrežie Labradoru, ostrov Newfoundland alebo ostrov Cape Breton Island. Cabot sa po prvom pristátí vydal na sever a preskúmal pobrežie toho, čo nazval „Newe Founde Launde“. Tento názov je predchodcom názvu dnešného Newfoundlandu vo východnej Kanade. Cabot si však myslel, že sa dostal na východné pobrežie Ázie, pravdepodobne do Japonska, vtedy známeho ako Cipango. Podľa známych historických prameňov bol Cabot prvým Európanom, ktorý sa vylodil na pobrežie Severnej Ameriky od čias Vikingov. Po vystúpení na súš, nechal postaviť na brehu kríž na označenie teritória. Potom vyvesil kráľovskú zástavu Henricha VII. a zástavy pápeža a svätého Marka z Benátok. Existovali jasné dôkazy o prítomnosti domorodých obyvateľoch, obývajúcich tieto oblasti, ako jednoduché nástroje a rezbárske práce na stromoch, ale ku kontaktu s domorodým obyvateľstvom nedošlo.
Cabot preskúmal rozsiahle teritórium a pomenoval rôzne geografické časti, vrátane Cape Discovery, Island of St. John, St. George’s Cape, Trinity Islands a England’s Cape. Pavdepodobne tieto názvy patria súčasným miestam, ktoré sa nachádzajú okolo dnešného Cabotovho prielivu, čo je 100 km široký kanál medzi juhozápadným Newfoundlandom a severne umiestneným ostrovom Cape Breton.
Rovnako ako Kolumbus, aj Cabot veril, že dosiahol severovýchodné pobrežie Ázie. Do Bristolu sa vrátil v auguste 1497 s mimoriadne priaznivými správami o výsledku prieskumu. Medzi jeho objavy, popri množstve geografických oblastí, patrili aj bohaté rybárske revíry Grand Banks pri pobreží Kanady, kde posádka lode Mathew dokázala naplniť koše treskou len púhym ponorením do vody.
Cabot sa vďaka priaznivému vetru rýchlo doplavil domov a 6. augusta 1497 pristál späť v Bristole. Správy o veľkých kŕdľoch tresky sa rozšírili ako prvé, keďže sa námorníci z lode Mathew chválili svojim kolegom v prístave, že je tam toľko rýb, že sa na Islande už neoplatí loviť. Cabot medzitým oznámil Henrichovi VII., že objavil severozápadné pobrežie Ázie, a tým aj krátku cestu na tento kontinent, ktorú bude možné využiť na obchodné účely. Anglický kráľ bol notoricky opatrný so svojimi finančnými prostriedkami a Cabotovi, ako je uvedené v kráľovských archívoch, udelil za jeho úspech mizernú sumu 10 libier (v tom čase však ešte stále asi ročný plat priemerného remeselníka). Možno sa Henrich VII. cítil trochu vinný za svoju podlosť, najmä keď sa zahraniční veľvyslanci na súde netajili obdivom k Anglicku, ktoré si uplatnilo nárok na Novú zem v Severnej Amerike, pretože neskôr priznal Cabotovi ročný dôchodok 20 libier.
Druhá a posledná cesta Johna Cabota
Po návrate zo svojej objavnej plavby bol Cabot schopný jednoznačne preukázať investorom svoj objaviteľský potenciál, a tak sa rozhodol zorganizovať druhú plavbu. Tentoraz plánoval pokračovať ďalej na západ od svojho prvého pristátia, až kým nedosiahne ostrov Cipangu (Japonsko). Vo februári 1498 mu kráľ opäť vydal patent na druhú plavbu a Cabot sa opäť vyplavil z Bristolu, avšak tentoraz s flotilou piatich lodí a asi 300 členmi posádky.
Cabotovu flotilu vystrojilo konzorcium anglických obchodníkov, ktoré naplnilo lode obchodným tovarom. Opäť sa zapojil aj kráľ a dodal jednu z lodí. Tentoraz sa plavby zúčastnilo aj niekoľko talianskych misionárov. Vieme, že Cabotova expedícia opustila Bristol v roku 1498, avšak tým sa končia dôveryhodné informácie o jej plavbe. Existujú len dohady o jej ďalšom osude. Možno sa Cabot zastavil v Grónsku, dosiahol Newfoundland, alebo dokonca preskúmal až ďaleký juh ako Chesapeake Bay (v Marylande a Virgínii, USA) a snáď sa doplavil až do Karibiku. Nič z toho nie je dokázané a tieto informácie nepochádzajú z potvrdených zdrojov.
Presný osud expedície sa teda nepodarilo zistiť. Vie sa len to, že v júli 1498 sa vrátila jedna z Cabotových lodí poškodená a našla miesto na opravu v Írsku. Ďalšie štyri lode údajne pokračovali na západ. Predpokladá sa, že lode zastihla silná búrka a všetci členovia posádky, vrátane samotného Cabota zahynuli na mori.
Prínos Johna Cabota
Cabot bol výnimočný človek. Formálne vzdelanie nikdy nenadobudol, všetky svoje znalosti získal sám. Popri osvojení si rozsiahlych technických vedomostí, bol aj zručným obchodníkom a diplomatom a významným spôsobom prispel k objavu nových geografických miest. Okrem toho, že Cabot položil základy britských teritoriálnych nárokov v Kanade, jeho expedície preukázali existenciu najkratšej cesty do Ameriky cez severný Atlantický oceán. Vďaka Cabotovým objavom mali jeho nasledovníci jednoduchšie podmienky pri zakladaní britských kolónií v Severnej Amerike.
Jeden zo synov Johna Cabota, Sebastian, bol tiež prieskumníkom, ktorý sa plavil pod vlajkami Anglicka a Španielska.
Po neúspešnej druhej expedícii Johna Cabota, nasledovala v anglických zámorských prieskumných plavbách dlhá prestávka, ktorá presiahla obdobie vlády troch Tudorovských nástupcov kráľa Henricha VII. Nároky Anglicka na objavené územia v Amerike, ktoré v mene britskej koruny zabral Cabot, sa dlho nepresadzovali, zmena nastala až počas vlády Alžbety I.
Cabotove plavby inšpirovali ďalšieho britského moreplavca, ktorý sa o takmer 80 rokov neskôr vydal hľadať severozápadnú morskú cestu. Bol ním Martin Frobisher, ktorý medzi rokmi 1576 a 1578 podnikol tri významné objavné plavby, o ktorých si porozprávame v niektorých z nasledujúcich dielov Polárnych expedícií.
Ďalším z posolstiev Johna Cabota boli dobrodružné plavby jeho syna Sebastiana Cabota (1474-1557), ktorý sprevádzal svojho otca na jeho prvej plavbe do Nového sveta. Sebastian pokračoval v objavovaní Newfoundlandu v rokoch 1508-1509. S podporou viacerých európskych panovníkov, preskúmal v rokoch 1526 a 1530 aj pobrežie Južnej Ameriky, predovšetkým Brazílie a Argentíny. Sebastian Cabot sa následne vrátil do Anglicka a v 50. rokoch 16. storočia zorganizoval niekoľko obchodných výprav do Ruska.
Replika lode Johna Cabota - Mathew v reálnej veľkosti bola postavená v Anglicku v roku 1996 pri príležitosti 500. výročia jeho prvej plavby. Loď je trvalo zakotvená v prístave v Bristole, ale príležitostne podniká plavby aj do iných prístavov. Projekt výskumu života a ciest Johna Cabota, ktorý zriadili na univerzite v Bristole bol rozšírený aj na jeho syna Sebastiana Cabota a ďalších známych námorníkov, ktorí sa zúčastnili britských objavných plavieb v 15. a 16. storočí nášho letopočtu.
Zdroje:
John Cabot - World History Encyclopedia
John Cabot: Route, Facts & Discoveries - HISTORY
John Cabot | Biography, Accomplishments, & Facts | Britannica
Who Was John Cabot? | About John Cabot University in Rome
