Hoci Karibské ostrovy a Americký kontinent boli objavené už koncom 15. storočia, v polovici 16. storočia ešte nebolo pobrežie Severnej Ameriky dostatočne zmapované. Západná časť amerického kontinentu na sever od dnešnej hranice Kanady s USA nebola Európanom vôbec známa. Za účelom zabratia čo najväčšej časti kontinentu, sa viedlo viacero objavných plavieb. Boli to predovšetkým plavby pozdĺž východného pobrežia Severnej Ameriky, ktoré viedli k významným objavom a prispeli k zmapovaniu nových, neznámych území. Západné pobrežie Severnej Ameriky bolo menej dostupné a preto zostalo dlho neprebádané. Jedným z málo známych objaviteľov, ktorý sa plavil pozdĺž západného pobrežia Severnej Ameriky a navždy sa zapísal do histórie, patril Juan de Fuca.
Juan de Fuca (1536 – 1602) bol gréckym moreplavcom, ktorý sa plavil prevažne v službách španielskeho kráľa Filipa II. Jeho pôvodné meno bolo Ioannis Phokas. Preslávil sa tým, že uskutočnil dve objavné plavby pri západnom pobreží Severnej Ameriky, s cieľom nájsť severnú morskú cestu z Tichého do Atlantického oceánu. Bol pravdepodobne prvým Európanom, ktorý zazrel a zaznamenal ostrov, ktorý dnes nesie meno Vancouver a úžinu medzi ostrovom a pevninou, ktorú pokladal za severnú morskú cestu. Po návrate do Acapulca v Mexiku nebol de Fuca za svoje objavy odmenený. Jeho objav spomínanej úžiny nebol po dlhé roky uznaný. To sa však zmenilo, keď kapitán George Vancouver o 200 rokov neskôr vystopoval de Fucovu trasu, ktorú našiel popísanú v anglických archívoch a potvrdil, že de Fuca sa s istotou nachádzal na miestach, ktoré popísal.
Rodina a raný život
De Fucov starý otec Emmanouil Phokas utiekol z Konštantínopolu počas jeho pádu v roku 1453 v sprievode svojho brata Andronika. Obaja sa najprv usadili na Peloponéze, kde Andronikos zostal, no Emmanouil sa v roku 1470 presťahoval na ostrov Kefalonia v Iónskom mori. Usadil sa v dedine Valerianos a na ostrove ho poznali pod menom Valeriano Phokas. Jeho vnuk Ioannis Phokas uzrel svetlo sveta v obci Valerianos dňa 10. júna 1536. O detstve Ioannisa Phokasa sa nezachovali žiadne záznamy.
Rozšírenie španielskeho panstva na susedných brehoch Talianska, poskytlo námorníkom z Iónskych ostrovov množstvo príležitostí slúžiť na španielskych lodiach, kde sa zamestnali, či už ako ako členovia posádky, alebo ako dôstojníci. Phokas využil jednu z príležitostí, nasadol na španielsku loď, aby sa doplavil do Španielska, kde sa nechal najať ako námorník na španielskych kráľovských lodiach a prijal španielske meno Juan de Fuca. Ukázalo sa, že je veľmi zručný a inteligentný, rýchlo sa učil a čoskoro sa stal navigátorom.
Začiatok kariéry
De Fucove prvé plavby smerovali na ďaleký východ, navštívil Čínu a Filipíny, pričom sa osvedčil ako výborný a spoľahlivý navigátor. Približne v roku 1587 dorazil do Nového Španielska (dnešné Mexiko), kde pri Cabo San Lucas v Kalifornskom zálive anglický korzár Thomas Cavendish ukoristil galeónu Santa Ana, na ktorej sa plavil de Fuca a Juana de Fucu vyložil na breh. Miestodržiteľ španielskeho kráľa v Mexiku sa o de Fucovi dozvedel a za zásluhy mu udelil titul navigátora španielskeho námorníctva v Západnej Indii.
Prvá plavba na sever
Z poverenia španielskeho miestodržiteľa, Luisa de Velasca, markíza de Salinas, de Fuca podnikol dve prieskumné plavby pozdĺž severoamerického pobrežia, s cieľom nájsť bájnu Aniánsku úžinu, ktorá bola považovaná za severozápadnú morskú cestu z Atlantického do Tichého oceánu. Na prvej plavbe, ktorá vyplávala z Acapulca, sa zúčastnilo 200 vojakov a tri malé lode pod velením španielskeho kapitána, ktorý bol zároveň vojenským dôstojníkom. Veliteľom výpravy a navigátorom bol de Fuca. Hlavnou úlohou výpravy bolo nájsť Aniánsku úžinu, zabrať ju pre Španielsko a opevniť ju proti Angličanom. Výprava zlyhala, keď sa vojaci počas výpravy vzbúrili a flotila sa do Acapulca vrátila predčasne, údajne kvôli kapitánovej neschopnosti.
Druhá plavba na sever
V roku 1592, na svojej druhej plavbe, De Fuca konečne zaznamenal úspech. Najdôležitejším objavom bola úžina, ktorá je dnes po de Fucovi pomenovaná. Po návrate do Acapulca, tvrdil, že našiel prieliv s veľkým ostrovom pri jeho ústí na približne 47° severnej zemepisnej šírky. De Fuca zaznamenal a detailne popísal vysokú vežovitú skalu obdĺžnikového tvaru, ktorá sa nachádzala na americkom pobreží pri najsevernejšom výbežku dnešného štátu Washington (Cape Flattery). Úžina dnes nesie názov svojho objaviteľa Juana de Fuca. Žiadne záznamy nepotvrdzujú, že by niektorá z de Fucových lodí do prieplavu vplávala.
Po návrate výpravy Velasco spochybnil de Fucov objav a odmietol mu vyplatiť sľúbenú odmenu za nájdenie Aniánskeho prielivu. Sklamaný navigátor odcestoval do Španielska, aby svoj prípad predložil súdu. Starnúci Grék, ktorý neuspel v súdnom spore s mexickým miestodržiteľom, sa rozhodol pre návrat do svojho domova na ostrov Kefalonia. Počas plavby do Grécka sa v roku 1596 stretol s anglickým obchodníkom a dobrodruhom Michaelom Lokom, ktorý ho presvedčil, aby ponúkol svoje služby úhlavnej nepriateľke Španielska, anglickej kráľovnej Alžbete. De Fuca vyrozprával Lokovi svoj príbeh a podrobne popísal obidve svoje objavné plavby. Hoci zostalo len pri návrhu na spoluprácu s Anglickým námorníctvom, ktorá sa nikdy neuskutočnila, vďaka Lokovi boli správy o de Fucových plavbách preložené do angličtiny a publikované v Británii.
Tak sa stalo, že jediné písomné zmienky o De Fucových cestách pochádzajú z anglických kroník a v španielskych koloniálnych archívoch sa záznamy nezachovali. Preto sa dlhé roky viedli spory o de Fucovom objave. V roku 1859, americký výskumník s pomocou amerického konzula na Iónskych ostrovoch dokázal nielen to, že de Fuca žil na gréckom ostrove Kefalonia, ale aj to, že jeho rodina a história jeho plavieb boli na ostrovoch dobre známe. De Fucov objav sa však podarilo potvrdiť až o 200 rokov neskôr, na základe svedectva kapitána Georgea Vancouvera, ktorý potvrdil, že popísaný prieliv skutočne objavil de Fuca.
Prieliv Juan de Fuca (oficiálne nazývaný úžina Juan de Fuca) je vodná plocha dlhá asi 154 km ktorá je hlavným výstupom Salishského mora do Tichého oceánu. Medzinárodná hranica medzi Kanadou a Spojenými štátmi prebieha stredom prielivu.
Prieliv podrobne preskúmali v rokoch 1789 až 1791 Manuel Quimper, José María Narváez, Juan Carrasco, Gonzalo López de Haro a Francisco de Eliza.
Podľa inštitúcie United States Geological Survey prieliv Juan de Fuca je definovaný ako kanál. Rozprestiera sa na východ od Tichého oceánu medzi ostrovom Vancouver v Britskej Kolumbii, Kanada a polostrovom Olympia v štáte Washington, USA. Hranicu Tichého oceánu tvorí čiara medzi Cape Flattery a Tatoosh Island, Washington a Carmanah Point (Vancouver Island), Britská Kolumbia.
Zdroje:
Juan de Fuca Strait | Pacific Ocean, Vancouver Island, Washington State | Britannica
Juan de Fuca – Greek Explorer Working for the Spanish – Legends of America
Strait of Juan de Fuca - Wikipedia
Ιωάννης Φωκάς μιά απίστευτη ιστορία - ellinesradio
