Ľadový muž - Ötzi
Pred 5.300 rokmi sa vybral pračlovek (ešte nevie, že sa bude volať Ötzi) z Južného Tyrolska krížom cez Alpy. Do cieľa svojej cesty však nedošiel. Zahynul na ľadovci v oblasti Ötztálskych Álp na hraniciach medzi Rakúskom a severným Talianskom. 19. septembra 1991 našli dvaja nemeckí turisti na ľadovci vo výške 3.210 metrov pozoruhodný nález, ktorý ohlásili rakúskym úradom. Policajti si sprvoti mysleli, že ide o nález mŕtveho človeka z 2. svetovej vojny, alebo o zahynutého skialpinistu. Hneď na druhý deň sa miestny chatár spolu s políciou pokúsili vybrať telo z ľadu, ale napriek tomu, že boli vybavení sekerami na ľad a pneumatickými vrtákmi, sa im to nepodarilo. Na ďalšie ráno polícia zorganizovala niekoľko skupín odborníkov, ktorí sa podujali vyprostiť Ötziho, medzi nimi boli aj známi horolezci Hans Kammerlander a Reinhold Messner. Až na tretí deň po náleze sa Ötzi ocitol na pôde Univerzity v Innsbrucku, kde ho preskúmal archeológ Konrád Spindler. Po predbežnej obhliadke vyhlásil: “Ten musí byť aspoň tisíc rokov starý!”.
Až podrobná obhliadka a analýza pozostatkov zistila, že sa jedná o 5.300 staré mumifikované pozostatky muža vo veku približne 45 rokov vo veľmi zlom zdravotnom stave. Mal hnedé oči, výrazne potetovanú pokožku, len zopár zubov a pravdepodobne sa posledných 40 rokov zaoberal poľnohospodárstvom a pastierstvom. Dôvod jeho smrti je doposiaľ záhadou, predpokladá sa, že zomrel buď na vyčerpanie a podchladenie, alebo ho zasypala lavína. V čreve mu našli množstvo parazitov a zistilo sa, že podstatnou zložkou jeho stravy boli obilniny. Ötzi bol vysoký približne 160 cm.
Ľadový muž - Ötzi
Nasledoval viac ako 25 rokov trvajúci výskum nielen jeho telesných pozostatkov, ale aj odevu, ktorý mal v čase smrti na sebe, alebo sa našiel v blízkosti nálezu. Na hlave mal čiapku z medvedej kožušiny, okolo trupu plášť z kozej kožušiny. Obuté mal široké topánky vyrobené z povrazu z rastlinného vlákna a vystlané slamou. Z vrchnej strany boli topánky obtiahnuté kožou. Na nohách mal natiahnuté legíny z pozošívaných kúskov ovčej kože, ktoré však končili v rozkroku a ich bočné časti boli pripevnené k opasku z teľacej kože. Pohlavie mal zakryté kusmi kože. Na opasku mu visela zbraň – sekera s medeným klinom.
Čo je na Ötziho odeve pozoruhodné je to, že aj napriek tuhej zime nemal oblečené nohavice. Legíny, ktoré mal navlečené na nohách, boli len kožušiny zošité do tvaru rúry a chýbala časť, ktorá by ich v rozkroku spojila.
Ako ukazujú historické zdroje, nohavice, ktoré sú pre nás dnes samozrejmosťou, neboli v minulosti vôbec známe. V období spred 5.000 až 2.000 rokov nosili naši mužskí predkovia sukne, kilty, bederné rúšky, plášte, ale žiadne nohavice. Dokonca ani v Škandinávii, kde by to počasie mohlo vyžadovať.
Tento trend zmenili až Skýti, ktorí pravdepodobne z dôvodu potreby ochrany citlivých častí pri obkročnom sede na jazdeckom koni, začali nosiť nohavice. Chýbajú však priame dôkazy, len odkazy. Nález nohavíc z tohto obdobia chýba. Ak nepomôže v konzervácii textilu ľad, soľ, suchý piesok alebo bahno, textílie sa rozpadnú a nezachovajú.
Muž z Turfanu
V roku 2003 bol v severnej Číne vykopaný hrob približne 2.500 rokov starý. Nachádzal sa v suchom púštnom piesku a jeho obsah bol preto veľmi dobre zachovaný. Jednalo sa zrejme o príslušníka severoázijského nomádskeho národa, príbuzného Skýtom, ktorý jazdil na koni. Podľa výbavy hrobu patril k bojovej alebo loveckej elite. Mal oblečené pončo uviazané v páse širokým opaskom utkaným z prírodných vláken. Na nohách mal oblečené kožené čižmy. K najpozoruhodnejšej časti jeho oblečenia však patrili – nohavice! Ako ukázala analýza textilného vlákna, boli utkané z priazde z ovčej vlny. Na rozdiel od Ötziho legín, nohavice muža z Turfanu mali aj sedlo, ktoré spájalo pravú a ľavú časť nohavíc do jedného celku. Samotné nohavice pozostávali z troch komponentov – dvoch obdĺžnikových textílií s výrezom a šnúrkami na upevnenie k bedrám a sedlovej časti. Pravá a ľavá časť nohavíc boli pozdĺžne zošité až k rozkroku a spojené sedlom, ktoré bolo k obom stranám nohavíc prišité niťou.
Reštaurátori z Nemeckého archeologického inštitútu sa na základe nálezu rozhodli zrekonštruovať nohavice muža z Turfanu. Medzinárodnému nemecko – ruskému tímu sa podarilo detailne analyzovať materiál, ako aj techniku tkania látky, z ktorej boli nohavice ušité. Podarilo sa im zadovážiť takmer identický materiál a verne napodobniť viaceré techniky tkania, ktoré látka obsahovala. Vyrobené nohavice sú nielen vzhľadovo rovnaké, ale boli otestované jazdou na koni. Ich funkčnosť bola overená s veľmi dobrým výsledkom.
Muž z Turfanu
Nález nohavíc muža z Turfanu sa momentálne považuje za najstarší na svete. Až kým sa nenájde starší nález, považujeme nohavice za 2.500 rokov starý kus unikátnej konfekcie.
Zdroj:
(8) Die Erfindung der Hose - Wie der Mensch zur Hose kam - YouTube
