Včera som rozmýšľala o úplnej slobode. Neustále hlásam do všetkých strán, že by som ju chcela, ale chcem ju skutočne? Čo to vlastne znamená mať úplnú slobodu? Skúsim to zadefinovať: úplná sloboda je, môcť úplne, z celého srdca milovať Boha a ľudí. Do tejto kategórie však spadá aj zopár vecí, u ktorých som akosi rada, že nemám slobodu ich urobiť. Takže... Stojím vôbec o úplnú slobodu?
Keby som bola úplne slobodná, v Bohu a pre Boha, čo by to pre mňa znamenalo? Mám dušu rebela a revolucionára, ktorú skrývam pod pláštikom strachu. A možno práve ten strach ma chráni od toho, aby som skončila v blázinci. Lenže...takýto názor o „užitočnosti strachu“ mi pripadá úplne nezmyselný. „Pravda vás oslobodí.“ Ježiš je Pravda, Pravda, ktorá prišla na svet, aby sme boli slobodní. Aké miesto tu má potom strach?
Keby som bola úplne slobodná, musela by som prijať samu seba takú, aká som. A to nechcem, toho sa bojím. Musela by som prijať aj moju obrovskú, spaľujúcu túžbu získavať ľudí pre Ježiša. A mala by som slobodu túto túžbu napĺňať. Hovoriť ľuďom o Jedinom, ktorý môže dať ich životu skutočný a opravdivý zmysel, tak ako ho dal môjmu. A to by sa potom diali veci! Čo by prišlo? Nenávisť... urážky... opovrhovanie... výsmech. Akoby som toho už nezažila dosť! Ale niečo iné je trpieť pre seba samu a niečo iné je trpieť pre Ježiša s útechou, ktorú dáva Duch Svätý. Môže sa zdať, že som šialená, keď túžim po utrpení. Lenže ja netúžim po utrpení, ja túžim po opravdivosti. Aj za cenu utrpenia. Túžim byť svetlom, ktoré vypaľuje zrak, a soľou, ktorá štípe. Ako je napísané vo Vízii: „Vidím svätosť, ktorá prepaľuje zrak. Deti privádza do smiechu a dospelých do zúrivosti.“ Po takejto svätosti túžim. Aby ľudia prekvapene hovorili: „Odkiaľ to má?“ a aby som ich mohla nasmerovať na Ježiša ako na zdroj všetkého dobrého, čo je vo mne. Aj toto robiť by som mala slobodu, keby som bola úplne slobodná. A otázka znie: Stojím vôbec o takúto slobodu?
Keby som bola úplne slobodná, mala by som slobodu ľudí provokovať a ukazovať im, že existujú aj iné hodnoty ako tie, ktoré vyznávajú oni. Mala by som slobodu im svojím životom ukázať, že kresťania, a zvlášť katolíci, nie sú banda bledých, zamračených tvárí, ktorí sa v kostole tvária ako najväčší svätí a mimo neho sú horší ako tí, ktorí si hovoria ateisti. Mala by som slobodu všetkým, a hlavne svojej rodine ukázať, že predpovedanie budúcnosti z tarotových kariet, horoskopy, viera v zázračnú silu drahých kameňov, či iné povery človeku pokoj a radosť nedokážu dať, pretože to dokáže len živý Ježiš. Mala by som slobodu pred všetkými ľuďmi vyznať, Kto je v mojom živote na prvom mieste. Mala by som slobodu byť bláznom pre tento svet, a nič si z toho nerobiť, lebo aj keby sa zdalo, že som všetko stratila, v skutočnosti som všetko získala.
A keď toto čítam, prekvapujem sama seba, pretože: AJ ZA CENU TOHTO VŠETKÉHO VYHLASUJEM , ŽE TÚŽIM BYŤ ÚPLNE SLOBODNÁ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Mojou najväčšou túžbou je z úprimného srdca vyznať: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Nejde tu len o telesnú smrť, ale aj o tú, že možno zomriem pre ľudí, na ktorých mi záleží a ktorých si vážim. Že ma možno začnú mať na háku, prestanú sa so mnou baviť. Ale aj za túto cenu túžim byť úplne slobodná, prijať seba, takú aká som, a využiť všetky dary, ktoré mi Boh dal, aby som hlásala Jeho evanjelium.